Všetko sa to začalo dropom, ohrozeným najťažším lietajúcim európskym vtákom. Pred rokmi, keď sa tento vták ešte nachádzal na území dolného Žitného ostrova, vzniklo na jeho ochranu stredisko a chovná stanica. Tento záchranný plán pre dropov sa síce nepodaril, ale v stredisko pokračuje inými projektami na ochranu ohrozených druhov. Vitajte v Strredisku environmentálnej výchovy (SEV) Dropie!
V rámci workshopu Mladých reportérov sme spoznávali zákutia a tajomstvá tohto miesta. Hneď pri vchode nás vítali tri prítulné mačky, ktoré, ako sme sa neskôr dozvedeli, boli pracovníkmi centra zachránené. Na stole nás čakali čerstvo natrhané jahody z ich záhrady a počas toho, ako sme si vychutnávali občerstvenie, sme sa dozvedeli viac o ich pracovnej náplni. Ďalšie kroky viedli cez ich dvor okolo hlavových vŕb, pozdravili sme somárov predpovedajúcich počasie až k pocitovému chodníku poznania s blatom a kamienkami. Ako Mladí reportéri sme si miesto na prácu našli pod prístreškom s trstinovou strechou.
Rozprávali sme sa aj o dôležitosti vzťahu človeka s prírodou. „Nie je to o tom, že je to piaty stupeň ochrany a človek by v tej krajine nemal byť. Práve on v tej krajine so správnym manažmentom je veľmi dôležitý,“ hovorí Katarína Vajliková, vedúca SEV Dropie. Stredisko sa totiž nachádza v blízkosti chráneného vtáčieho územia Ostrovné lúky, ktorému neprispieva súčasný spôsob poľnohospodárstva. Preto spolupracujú a diskutujú s okolitými obcami a hospodármi o obnovení jeho tradičnej formy.
Práca v stredisku nie je jednoduchá, zamestnancov je málo, práce naopak. Podľa slov Katky Vajlikovej robia veľa bez toho, aby si to širšia verejnosť všimla. Ľudia si totiž väčšinou neuvedomujú, ako málo stačí na veľkú zmenu. A práve to sa snažia šíriť aj medzi ostatných. Do budúcnosti chcú zrealizovať aj ukážkové adaptačné a mitigačné opatrenia, ktoré prispievajú k zmierneniu globálneho otepľovania. Pomocou projektu Living Lab chcú byť zas inšpiráciou v tom, ako sa dá aj v našom okolí pristupovať ku zmene klímy. Zlých správ je vo svete veľa a nemá význam strašiť ľudí, ale skôr poskytnúť možnosti, čo vieme urobiť. V ich areáli sme mohli nájsť dažďovú záhradu na zadržiavanie vody alebo hmyzí hotel, ktoré si vieme urobiť aj doma.
Všetci máme možnosť sa zapojiť. Na veľkú zmenu netreba urobiť veľa či už sme reportéri, škôlkari, či učitelia. „Každý by si mal odniesť snahu meniť a zlepšiť svoje okolie. Je úplne jedno, či má dažďovú záhradu, hmyzí hotel alebo len začne rozumnejšie nakupovať,“ hovorí na záver Katarína Vajliková.
