Možno si to ani neuvedomujeme, ale súčasťou ľudskej činnosti je produkcia komunálneho odpadu do ktorého patrí aj drobný stavebný odpad. Najčastejšie vzniká pri činnostiach, kedy niečo nové budujeme, prerábame a likvidujeme. Pri likvidácii už nepotrebných stavebných objektov, alebo časti stavieb, pri budovaní nových stavieb, pri prerábaní miestností používame a likvidujeme stavebný materiál. Dôsledkom týchto činností je vznik drobného stavebného odpadu, o ktorý sa musíte náležíte postarať.Moja fotografia odhaľuje skládku tohto stavebného odpadu.
Moja fotografia odhaľuje vyhodené porcelánové umývadlo. Všeobecne sklo patrí medzi veľmi dobre recyklovateľný materiál a vyhadzovaním do voľnej prírody spôsobujeme zaťaženie až na 4000 rokov, kedy dochádza k jeho rozkladu. Keď porovnáme strednú dĺžku ľudského života čo je približne u mužov 74,5 roka v roku 2025 a u žien 80,5 roka s dobou rozkladu skla, čo je 4000 rokov, tak asi nemusíme vyjadrovať koľko generácii bude ovplyvnených vyhodením sklenených odpadov do voľnej prírody.
Tým, že sa zbavíme nepotrebných vecí vyhodením do voľnej prírody, spôsobujeme nebezpečenstvo nielen obyvateľom, ale aj zvieratám vo voľnej prírode. Zaťažujeme a znečisťujeme prírodu, ktorá sa s rozkladom jednotlivých druhov odpadu musí popasovať niekoľko rokov a v mnohých prípadoch niekoľko storočí či tisícročí! Taj je to aj v prípade moje fotografie s názvom koleso odpadu.
Obec Udiča v prehľade žiadateľov o poskytnutie finančných prostriedkov formou dotácie z Environmentálneho fondu na rok 2015 nefigurovala, nakoľko triedený odpad v obci je zavedený niekoľko rokov s veľmi dobrou účinnosťou.
Jedným z veľkých problémov Slovenska sú nelegálne skládky odpadu tzv. čierne, divoké. Každý si pod týmto pojmom predstaví hromadu odpadu pri potoku, pri ceste alebo pri neobývanej oblasti. Sú na rôznych miestach, rôzneho zloženia a rôznej veľkosti. Skládky odpadov sú nie len tŕňom v oku v našej krajine, ale predstavujú potenciálny zdroj znečistenia vody a pôdy.
V rámci kampane Vyčistime si Slovensko boli aj v Mestskej časti Karlova Ves odstránené čierne skládky. Mladí reportéri z Gymnázia L. Sáru navštívili niektoré z nich a skúmali tiež využitie dotácie z Environdu.
Skládky sa nachádzali rôzne pri cestách, v lese v neudržiavaných porastoch, alebo v zeleni v lokalitách Staré Grunty, Patrónka, zelené plochy za Tesco Lamač a v lokalite Stuhová pri potoku.
Napriek tomu, že zákon o odpadoch jednoznačne stanovuje oznamovaciu povinnosť vlastníkov, správcov a nájomcov pozemkov vo vzťahu k nelegálne uloženému odpadu na ich pozemkoch a jednoznačne definuje kompetencie obcí a štátnej správy životného prostredia na úseku odpadového hospodárstva, vidíme slovenskú krajinu s množstvom nelegálnych skládok odpadu.
Aj Novú Dubnicu trápia čierne skládky. Priamo v susedstve nového sídliska Dlhé diely sa nachádzajú dve lokality s garážami, ktoré tu boli vybudované ešte za čias socializmu. Ide o klasické murované garáže s plechovými vrátami, ktorých je tu dokopy stovky. V záveroch týchto garážových ulíc sa však hromadí veľké množstvo odpadu, ktorý tam vyhadzujú vlastníci garáží a áut.
V súvislosti s projektom Veľké upratovanie Slovenska sa Mladí reportéri pre životné prostredie zo SOŠ Holíč zhovárali s Miriam Kudolániovou, tajomníčkou Komisie pre životné prostredie, poľovníctvo a rybárstvo, vodné a lesné hospodárstvo mesta Gbely. Položili jej otázky týkajúce sa tohto projektu a čiernych skládok, ktoré boli vďaka dotáciám odstránené.
Spišská Nová Ves, tak ako veľa slovenských obcí, má pretrvávajúci problém s čiernymi skládkami. Čiastočne vyriešiť túto situáciu sa podarilo vďaka príspevku na likvidáciu nelegálnych skládok od Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vo výške 22 429 eur.
Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.