V dnešnej dobe by sa malo šetriť čo najväčším množstvom energie. Jedným z miest, kde sa míňa veľa energie je škola – tento problém sa však dá vyriešiť. Treba sa zamerať i na problém ohľadom kúrenia a regulovania teploty v našej škole.
Chceli sme zistiť, ako sa kúri v našej škole, a preto sme sa na to opýtali pána školníka. Poukázali sme na problém vykurovania v našej triede, kde je príliš teplo, či je leto alebo zima.
Udalosti posledných dní, ktoré priniesli energetickú krízu, znepokojili aj nás, mladých reportérov na ZŠ sv. Augustína. Rozhodli sme sa preto pátrať po tom, ako sa na škole pristupuje k šetreniu energií.
Zistili sme, že v oboch šatniach na telesnú výchovu u nás v škole žiaci niekedy
Solárne panely - ide skutočne o ekologickejší spôsob získavania energie alebo to v budúcnosti spôsobí problémy, ktoré ani nemuseli nastať? Je dôležité upozorňovať nielen na súčasné, ale aj na budúce možné problémy a snažiť sa ich vyriešiť skôr, než nastanú.
Ako ovplyvní zvýšená spotreba elektrickej energie cez dištančné vyučovanie uhlíkovú stopu? Rodina, v ktorej sú tri študujúce deti, mama učiteľka a otec na homeoffice, odmerala svoju spotrebu počas víkendov a prázdnin a porovnala ju so spotrebou energie počas pandémie, kedy boli všetci doma určitým spôsobom pripojení. Zistili, že keby boli takto pripojení 365 dní v roku, stúpla by ich spotreba o cca 700 kWh. Výroba takéhoto množstva elektrickej energie v SR je zodpovedná za 234 kg CO2 emisií.
Pre porovnanie, takéto množstvo emisií by sa ušetrilo, ak neprejdeme na benzínovom aute 924 km. Alebo ak by sme nezjedli 3,9kg hovädzieho mäsa alebo 39 kg hydiny. Rovnaké množstvo sa tiež ušetrí, ak by jeden človek neletel z Bratislavy do Londýna lietadlom.
Päťčlenná rodina odmerala svoju spotrebu elektrickej energie, aby zistili jej nárast v dôsledku zmien, ktoré priniesla koronapandémia.
Zhruba tretinu komunálneho odpadu vyprodukovaného na Slovensku (230 kg ročne na obyvateľa) tvorí bioodpad, ktorý sa skladá najmä z pokosenej trávy zo záhrad, lístia, a ovocných a zeleninových odpadov. Prečo bioodpad nepatrí do zmesového odpadu a ako ho vieme v domácnosti efektívne využiť?
S bioodpadom má skúsenosti každá domácnosť. „Biologicky rozložiteľný odpad tvorí až polovicu odpadu, ktorý vzniká v domácnosti a význam jeho kompostovania je mimoriadny práve kvôli jeho množstvu,“ hovorí Katarína Kretter z OZV ENVI-PAK.
Mladí reportéri pre životné prostredie yreslovakia@gmail.com, facebook: Mladí reportéri pre životné prostredie
