Mladí reportéri pre životné prostredie

Pník, ktorý ostal po zrezanom strome v národnom parku, je ukážkou toho, čo dokáže príroda. Stal sa základom, z ktorého vyrastá pestrá paleta rastlín rôznych druhov na veľmi malej ploche - machy, lišajníky, trávy, kvety, papraď, aj mladý semenáčik - strom.

Flóra a fauna Tatier je veľmi rozmanitá. Nič nie je krajšie ako čerstvá raná rosa na nádhernej papradi.

Na workshope vo Vysokých Tatrách 2022 sme sa cestou na Popradské pleso zhovárali s odborníkmi v oblasti ochrany prírody o dopadoch turizmu na životné prostredie.

Mladí reportéri skúmali rôzne tatranské témy - stret človeka s medveďom, obnovu lesa po kalamite, ale aj vplyv zasnežovania na prírodu. Cestou obdivovali krásy TANAP-u.

Pri veternej smršti v Tatrách v roku 2004 bola zničená väčšina smrekových monokultúr. S odstupom času je zrejmé, že s obnovou lesa si príroda najlepšie poradí sama.

Podľa aktivistu, filmára a ochranára Erika Baláža, je aj odumretý strom miestom, ktoré poskytuje domov pre iné živočíchy. 

Aj nešťastie v živote stromu môže predstavovať príležitosť pre život živočíchov, napríklad hmyzu. I keď sa to nezdá, aj mŕtvy strom je dôležitý pre život v miestnej prírode. 

Botanička Blažena Sedláková zo správy TANAP-u vysvetľuje, aké dopady majú zásahy ľudského faktoru na našu prírodu.

Po kalamite v roku 2004 bola časť území Tatranského národného parku ponechaná bez ľudského zásahu. "Práve tieto miesta sa dokázali najlepšie obnoviť," tvrdí dlhoročný ekológ a ochranár Erik Baláž.