Mladí reportéri pre životné prostredie

Obec Domaniža ako jediná na Slovensku separuje plienky, čím pomáha domácnostiam s malými deťmi a seniorom znižovať náklady na odpad. Dva roky od zavedenia tohto systému množstvo vytriedených plienok neustále rastie a minulý rok presiahlo desať ton. Oplatí sa obci táto aktivita?

Separovanie ako bežná súčasť dňa

V obci Domaniža sú občania zvyknutí na separovanie odpadu viac než v iných okolitých obciach. Ich smetné nádoby sú označené QR kódom a zároveň aj čipom. Ich výnos komunálneho odpadu je tak zaznamenaný a kontrolovať si ho môžu aj občania cez aplikáciu Elvis. Kódy sa nachádzajú aj na vreciach separovaného odpadu. Či už sú to plasty alebo papier. Týka sa to ale aj niečoho, čo na Slovensku zvykom triediť nie je - plienok.

„Keď sme začínali, reakcie obyvateľov boli zmiešané. Niektorí sa báli elektronickej evidencie, že budú kontrolovaní a monitorovaní, ale postupne sme ukázali, že ide o transparentný systém, ktorý pomáha im aj celkovej komunite. Tí, ktorých sa plienky týkajú, si to rýchlo osvojili a dnes už do zberu zapája veľa rodín,“ hovorí starosta František Matušík.

Obec totiž zaviedla systém „plať toľko, koľko vyhodíš“, ktorý motivuje obyvateľov k väčšej zodpovednosti pri separovaní odpadu. Plienky sa zbierajú zvlášť, vážia a evidujú, čo umožňuje domácnostiam znížiť náklady na odpad.

Výhody pre rodiny a seniorov

Pre rodiny s malými deťmi a seniorov je separovanie plienok obzvlášť výhodné. Tieto skupiny obyvateľov sa často stretávajú s tým, že plienky výrazne zvyšujú objem odpadu, čo im môže spôsobiť vyššie náklady. V Domaniži sa však zavedením spomenutého systému podarilo tieto náklady znížiť. Týmto spôsobom sa zahlcujú smetné nádoby bežným komunálnym odpadom, a tak sa šetrí nielen finančne, ale aj priestorovo. A to bola aj prvotná myšlienka, aby ľudia, ktorí vzorne separujú, platili menej a inšpirovali k tomu tak ďalších. Mnohé samosprávy miest však spravili to, že zaviedli rovnaký poplatok pre všetkých. To je podľa slov starostu obce demotivujúce: „Toto vedie práve k tomu, že načo ja teraz budem robiť niečo, veď ten druhý to nerobí a má rovnaké podmienky.”

Množstvo vytriedených plienok rastie

Podľa štatistiky vedenej obcou sa do zberu zapojilo 59 rodín s deťmi a 9 seniorov. Za rok 20024 sa tak vyzbieralo necelých 14 ton plienok. 

K nápadu sa vyjadrila aj obyvateľka Tamara, matka dvoch detí: „Separovanie plienok nám veľmi pomohlo. Ako rodičia s malými deťmi to si to ceníme, keďže náklady na odpad sa nám výrazne šli dole.“

Za dva roky od zavedenia systému sa množstvo vytriedených plienok neustále zvyšuje. Zatiaľ čo na začiatku bol objem relatívne nízky, dnes už predstavuje viac ako 10 ton ročne. Tento nárast ukazuje, že obyvatelia systému veria a využívajú ho. Výsledky sú zrejmé aj na rozpočte obce, ktorá vďaka separovaniu plienok šetrí náklady a zároveň poskytuje sociálnu pomoc rodinám.

„Systém funguje jednoducho a efektívne. Obyvatelia prinesú plienky do zberného dvora, kde ich odovzdajú a na mieste sa zaznamená množstvo. Takto máme presnú evidenciu,“ vysvetľuje Ladislav Mišúr, vedúci zberného dvora. Tak obec aj občania vedia, aká suma a aké množstvo sa odovzdalo. Financie riešia potom zo sociálneho balíka. Je to primárne sociálna pomoc týmto rodinám.

Akým výzvam čelí spracovanie?

Aj keď separovanie plienok prináša výhody, stále sa vyskytujú problémy s ich ďalším spracovaním. V súčasnosti vytriedené plienky, hoci oddelené od ostatného odpadu, končia na skládkach alebo v spaľovniach. Takže dá sa povedať, že po ekologickej stránke sa nič nemení. 

„Povedzme si na rovinu, čo je lepšie – skládka odpadu alebo spaľovňa? Pokiaľ sa nedá odpad recyklovať, za mňa je postoj spaľovni určite jednoduchší. Doteraz sme platili za uloženie na skládke iba 60 eur. Bolo to tak, že separovacia linka si od nás zobrala 70 eur za tonu a potom ešte ten odpad, čo by sa nevytriedil, by šiel za ďalších 70 eur na skládku. Takže tona odpadu by nás stála 140 eur a nie 60. Tým pádom by sme mohli pokojne plienky uložiť na skládku za 60 eur alebo by končili v spaľovni, kde momentálne ceny sú 90 eur. Určite by bolo dobré, keby sa čo najviac odpadu vytriedilo predtým, ako by to šlo na separačnú linku.”

Potenciál pre iné obce

Tento efektívny nápad by mohol byť inšpiráciou aj pre ostatné obce na Slovensku. Oslovili sme ich hneď niekoľko, a to zo Žilinského kraja. Väčšina z nich sa k tomu nevyjadrila alebo sľúbili neskoršiu odpoveď, ktorá do uzávierky neprišla. Nápad s plienkami však zaujal vedenie mesta Rajecké Teplice, kde sa o tom diskutovalo aj v minulosti.

Separovanie plienok v obci Domaniža je jasným príkladom toho, ako môže sa malá obec môže stať priekopníkom v ekologických inováciach. Tento model, ktorý pomáha domácnostiam s deťmi a seniorom, je krok správnym smerom, no zároveň ukazuje výzvy, ktoré Slovensko čakajú v oblasti efektívneho triedenia odpadu. Ak sa Slovensko naozaj chce posunúť k udržateľnejšiemu hospodáreniu s odpadom, bude potrebné investovať do technológií a legislatívy, ktoré umožnia plnohodnotnú recykláciu plienok.