Mladí reportéri pre životné prostredie

Rašelina je obľúbený substrát používaný na pestovanie kyslomilných rastlín ako sú čučoriedky, azalky, brusnice či rododendrony. Zatiaľ, čo záhradkári sa tešia jej zaručenému efektu, zemina sa musí získavať ťažením z rašelinísk, chránených a vzácnych biotopov. Aj keď mnohí na ňu nedajú dopustiť, ukážkové príklady, ako sa dá v záhrade jej používanie nahradiť, poznajú nadšenci do prírodných záhrad.

Rašeliniská sú ekosystémy, ktoré vznikajú na trvalo zaplavených miestach zrážkovou, povrchovou či podzemnou vodou. Po tisícky rokov ich existencie sa na nich hromadí organický sediment – zvyšky odumretých rastlín a drevín. Pomalým procesom rozkladu bez prístupu kyslíka vzniká kyslý substrát rašelina. Aj keď mnoho záhradkárov sa teší jej zaručenému efektu na pestovanie kyslomilných rastlín, jej ťažba sa podpisuje na zväčšených dopadoch globálneho otepľovania.

Okrem toho, že rašeliniská sú domovom mnohých rastlín typických len pre tieto stanovištia, zohrávajú tiež veľkú rolu v zadržovaní uhlíka, z ktorého sa skladá usadený organický materiál. Jeho vyťažením sa rašeliniská začínajú správať presne naopak a ťažením sa uvoľňuje veľa zadržiavaného oxidu uhličitého.

Existujú alternatívy

Aj napriek tomu, že rašelina znamená pre mnohých záhradkárov nespočetné množstvo výhod, jej používanie nie je jediné riešenie pre pestovanie kyslomilných rastlín. Spôsoby, akými sa dá nahradiť, pozná Alena Paššová Pohorencová, jedna z prvých vlastníkov certifikovaných prírodných záhrad na Slovensku. Aby mohla záhrada získať toto osvedčenie, nesmú sa v nej používať umelé hnojivá, pesticídy a rašelina.

Jednou z náhrad rašeliny môže byť kávová usadenina, ktorá ostáva po príprave kávy, pričom sa často považuje za nevyužiteľný odpad: „Káva je kyslá, jej pH je okolo 5. Ak ju budeme pridávať do zeme či pod kríky, znížime pH na vhodnú úroveň pre pestovanie kyslomilných druhov,“ radí pani Paššová. Taktiež odporúča pôdu či kompost oživiť pridaním kôry z agátu, pilinami poliatymi octovou vodou či ihličím.

Kyslomilné rastliny neodporúča

Aj keď existujú pre rašelinu alternatívy, najlepším riešením je rastliny, ktoré ju v záhrade potrebujú, nepestovať vôbec: „Vyhýbame sa okrasným rastlinám, takže vresy, rododendrony ani čučoriedky u nás nenájdete. Na záhrade máme zopár starších smrekov, ktoré si priniesol môj dedko z lesa ako mladé semenáčiky, inak tu nenájdete žiadne kyslomilné rastliny.

V našej oblasti sa kyslé stanovištia nevyskytujú prirodzene, preto nebudeme meniť kvalitu a zloženie pôdy umelo,“ hovorí pani Paššová a dodáva o svojej záhrade: „Nepoužívame chemické postreky, budujeme pestrosť a diverzitu a o úrodu sa delíme i s divo žijúcimi zvieratami, ktoré sa v záhrade starajú o biologickú ochranu. Prírodnú záhradu sme mali dávno predtým, ako sme vedeli jej definíciu. Je to môj celoživotný proces vnímania záhrady a spôsobu pestovania.“ Spôsob, ako nahradiť kyslomilné čučoriedky, je podľa nej pestovanie muchovníka.

Zopár rašelinísk sa nachádza aj na Slovensku, napríklad na Orave, v Tatrách či na slovensko-poľskom pohraničí. Aj tieto miesta čelili v minulosti veľkým zásahom človeka a dnes sú považované za veľmi vzácne biotopy s vysokým stupňom ochrany. Na Zemi je rašelinných ekosystémov dohromady len okolo štyroch percent, no aj napriek tomu sú významnými tlmičmi negatívnych dopadov klimatickej krízy, vďaka ich schopnosti zadržiavať skleníkové plyny.