Mladí reportéri pre životné prostredie

V Bratislave sú známe prírodné miesta preťažované vysokou návštevnosťou. Obzvlášť počas Covidového obdobia sa na nich stretávali doslova davy ľudí.

Na tomto mieste, kde na Devínskej hlavici roky bola raketová ruská záklaňa, ktorej ruiny tu ostali tiež, začal popri lesných chodníčkoch tvoriť umelec jaroslav Belo Belliš prírodné "inštalácie", ktoré sú na rodziel od toho, čo tam zanechávajú návštevníci, nielen potešením oka a podnetom na zamyslenie, ale najmä sú prírodné a trvalo udržateľné.

Napríklad kôru buku, ktorú ľudia pred rokmi miestami dorezali svojimi iniciálmi, vyzdobil ílovou pôdou z tohto miesta. Zmiešal ju s vodou, vytvoril blato a takto vyrobenou hlinkou ozdobil niekoľko stromov do výšky cca 3 metrov.

Pri častých prechádzkach návštevníci sledovali a komentovali, ako sa postupne výzdoba stráca a šírili na sociálnych sieťach fotky inštalácii a svojich selfie s nimi, čím sa odkaz udržateľnosti šíril v podaní rôznorodých ľudí ďalej a ďalej a priťahoval veľkú pozornosť. Niekedy aj jednoduché dielo dokáže takto dostať k ľuďom (cez nich samých) odkaz udržateľného života. 

Automat na zálohované fľaše je novinkou priateľskou k deťom aj dospelým. Zvulky, ktoré vydávajú, spôsob akým fľaše vhadzovať a ako dostať lístok na vrátenie zálohu, sú pre všetkých zatiaĺ novinkou. Dospelí sa ich učia ovládať spolu s deťmi a prekonávajú tak neistotu.

Na bratislavských cestách nie je pre cyklistov celkom bezpečné jazdiť. Dokazuje to množstvo pribúdajúcich nehôd, v ktorých  cyklista ťahá medzi autami "za kratší koniec". Bratislavská MHD umoňuje aj prepravu bicyklov a posúva tak cyklistov bližšie k začiatkom cyklotrás, alebo im dáva možnosť prepraviť sa tam, kde chcú s cyklistikou začať. Aj v tomto prípade otec s deťmi nezvolil ľahšiu cestu autom, ale vybrali si MHD, kde sa chlapci učia, ako byť súčasťou "nežnej mobility".

Počas európskeho týždňa opeľovačov sa žiačky dozvedeli, že biodiverzita v meste aj na detských ihriskách môže byť naozaj veľká: ihriská s blatom, pieskom a odkrytými časťami hliny a zároveň kvitnúcimi rastlinami, kríkmi a stromami, možu byť skvelým bydliskom pre opeľovače. V škole sa už pár rokov snažia o návrat opeľovačov na pozemok školy.. Jeho biodiverzitu totiž v minulosti z nevedomosti zničili veľmi rýchlo - úpravou sídliskovej zelene na nízko kosený trávnik a odvozom všetkej biohmoty z areálu tak, aby človek mal bezpečný výhľad a prehľad v priestore bez prekážok, sa plocha stala mŕtvou sídliskovou suťou s umelo zavlažovanou trávou. Bolo to pohodlné pre ľudí a bezpečné pre deti. A hoci po uvedomení si chyby prevzali zodpovednosť a začali cielene pracovať na tom, aby priestor mal naozaj veľkú biodiverzitu, návrat opeľovačov bol pomalý. Táto včielka je po troch rokoch prvá, ktorú videli vyliezť spod zeme a ktorá si pomýlila čiapku s kvietkom. Žiačky veľmi potešila. Otec i dedko jednej z nich sú včelári a ukazujú jej aj rôzne druhy iných včiel, nielen tie medonosné a práve samotárky považujú vždy za vzácnych obyvateľov našej záhrady.  

Slovenská republika patrí medzi tie krajiny, kde ľudia oslavujú príchod roka strieľaním ohňostrojov. Napriek tomu, že ide o mimoriadne hlučný a finančne náročný prejav radosti, škodí aj prírode. Plaší zvieratá a pozostatky pyrotechniky sa často nechávajú voľne pohodené v prírode počas celého roka. Takto vyzerá použitá pyrotechnika po 4 mesiacoch od osláv. Nebolo by lepšie pyrotechniku zakázať či aspoň eliminovať ako to je vo viacerých krajinách západnej Európy? Oplatí sa táto chvíľa radosti, keď vidíme jej dôsledky? V roku 2022 sa objavili prvé úspešné snahy presadiť zákon, ktorý by obmedzil používanie pyrotechniky na Slovensku. Podarí sa to?