Mladí reportéri pre životné prostredie

Nepôvodné druhy drevín vysadené v minulom storočí v Tematínskych vrchoch nepriaznivo ovplyvňujú vzácny a chránený biotop špecifický pre toto územie. V dôsledku zalesňovania tu boli v období 50. – 90. rokov vysadené balkánske druhy drevín – borovica čierna a jaseň mannový. V súčasnosti sa preto ťažisko starostlivosti o ÚEV v rámci projektov realizovaných organizáciou Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) sústreďuje na potláčanie a likvidáciu týchto nevhodne vysadených druhov.

Práve hmyz a rastliny významné pre túto oblasť, napríklad klinček včasný Lumnitzerov a poniklec veľkokvetý, potrebujú na rast a prežitie dostatok otvorených plôch. To je jedným z dôvodov pre odstraňovanie borovíc a jaseňov, ktoré vďaka ich prispôsobivosti a nenáročnosti zarastajú veľké plochy.

Každoročne na jar musia žaby počas cesty do jazier, kde sa pária, prekonávať prekážky. Jednou z nich je asfaltová cesta, na ktorej mnohé z nich zomierajú pod kolesami áut. Dobrovoľníci vytvárajú koridory a premiestňujú žaby, čím podporujú biodiverzitu a udržateľnosť prostredia, ktoré je súčasťou ekosystému ich migračnej trasy omnoho dlhšie, ako asfaltová cesta. Tak dobrovoľníci pomáhajú žabám prekonávať prekážku, ktorú im do cesty postavili ľudia.

Už tri roky sa snažia na CZŠ Narnia navrátiť k biodiverzite v areáli školy. Prvý rok nechali opadané lístie ako súčasť ihriska (divokého kútu a aj kompostu). Na jar pri prvom slnečnom dni začali z neho vyliezať jeho obyvatelia. Privítali ich, keďže uprostred bratislavského sídliska sú vzácni. Zároveň im pomôžu ako predáátori chrániť rastliny,  ktoré vysadiili - v tomto prípade ruže pred voškami.

Od 1.1. 2022 bol na Slovensku spustený systém zálohovania plastových obalov a plechoviek na nápoje. Dajú sa kúpiť všade, vrátiť ale len vo vymedzených automatoch, ktoré sú ale často aj kilometre vzdielané. Navyše, automatov je málo a bývajú plné. Ľudia tak hádžu obaly v lepšom prípade do kontajnerov na plasty, ktorých je dostatok, alebo len tak na zem.

Pri odchode zo školy si reportérka všimla matku s dospelým synom, ktorí mali veľké tašky a zastavili sa pri kontajneri. Ukázalo sa, že sa snažia zachrániť mierne pokrčené, no nie znehodnotené obaly. Tie potom odnášajú a v automate menia za finančný obnos na kúpu potravín.

Keďže v škole zhromažďujú práve zálohované obaly z bufetu, ktoré žiaci nepovažujú za efektívne nosiť do vzidaleného automatu, vrátila sa reportérka do školy a priniesla im nepoškodené obaly vo  vreci. Poďakovali sa a dohodli, že v konkrétnom čase budú reportéri prinášať nazbierané obaly ku kontajneru, kde sa stretnú a odovzdajú im ich.

Obaly, ktoré sú žiakom v škole "na ťarchu" sú tak pomocou pre tých, ktorí si za ne zabezpečia základné potraviny. Reportéri sa rozhodli vymyslieť systém, ktorí by takto pomohol viacerým a viacerých miestach.

Ak by nebolo včiel a opeľovačov, zmizlo by až 80 percent druhov rastlín a 75 percent plodín, ktoré pestujeme, je závislých práve na opeľovačoch. Pesticídy, ale aj odlesňovanie, klimatická kríza či nedostatok kvetov okolo nás zapríčinili, že v posledných rokoch zmizlo takmer 37 percent včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov. (vyjadrenie europoslanca Hojsíka) Pritom im dokážeme pomôcť - stačia rúrky s prekrytou zadnou časťou, dostatok potravy (nestriekaných kvitnúcich rastlín od skorej jari), voda a blato, z ktorého murujú a potom už pomáhajú oni nám - stanú sa vernými spoločníkmi, vďaka ktorým bude úroda na našej záhrade z pohľadu opeľovania zabezpečené. Murárky totiž, na rozidel od včiel medonosných, ktoré vždy idú k najväčšiemu zdroju peľu, ostávajú pracovať na mieste, kde žijú, nezalietavajú. Okrem toho nemajú žihadlá a sú príjemnými spoločníkmi, tkorí sa nechajú sledovať. Aj vďaka tomu bolo možné odfotiť ich len mobilom, bez techniky umožňujúcej fotiť rýchly hmyz. Momentálne sa stali natoľko vzácnymi, že ich kukly sa predávajú aj s rúrkami, kde vedia žiť, za drahé peniaze v obchodoch so záhradkárkskymi potrebami.