3. Kvalita zdravia a života

Vršatec obliehaný turistami na štyroch kolesách

Pandémia koronavírusu zaplavila prírodu turistami, ktorí majú záujem odviezť sa autom čo najďalej, až na okraj chránenej oblasti. Miestna cesta v srdci Bielych Karpát, priamo pod povestným hradom Vršatec, sa počas víkendov pravidelne mení na preplnené parkovisko, ako vystrihnuté z rušného centra veľkomesta.
 
Ľudia “vďaka” Covidu objavili krásy pobytu v prírode, ale je potrebné upozorňovať ich, aby sa správali podľa pravidiel ochrany prírody aj podľa základných pravidiel slušnosti, ako na návšteve. Problémom s parkovaním v cenných prírodných územiach by tiež pomohlo dobudovanie cyklotrás, zavedenie víkendových turistických autobusov a odsunutie parkovacích miest ďaleji od hraníc CHKO. 

Nebývalý záujem o pobyt v prírode v dôsledku COVID-19 priniesol negatívne dopady aj pri bráne do CHKO Biele Karpaty.

Meno autora/autorov: 
Ľudmila Slivová a Michal Mazánik

Tradičné hospodárenie nevonia každému

Na poľnohospodárskom dvore sa pestuje deväť druhov rastlinných plodín za účelom produkcie objemových krmív. Ich kvalitu obdivujú aj iní poľnohospodári. Práve preto nazýva predseda družstva Ján Kopšo maštaľný hnoj i „živou vodou“, ktorá do pôdy navracia živiny, čím zabraňuje degenerácii pôdy. Tá sa pre poľnohospodárov stáva stále väčším problémom.

Obyvatelia obce Mikušovce sa však pri vyvážaní živočíšneho hnoja na pole často sťažujú na zápach. Neuvedomujú si pri tom však, že hnoj zabezpečuje kvalitu výživy zvierat a tým aj mlieka, z ktorého sa v susednom Červenom Kameni vyrábajú chutné syry.

Ján Kopšo preto odkazuje všetkým, ktorí majú s hnojom problém: "Buďte radi, kým to smrdí. Keď prestane, za pár rokov nebudete mať čo jesť."

Poľnohospodárske družstvo Vršatec v Mikušovciach hnojí svoje rastlinné plodiny pre potreby živočíšnej výroby vlastným maštaľným hnojom, čo ale obyvateľom prekáža.

Meno autora/autorov: 
Ľudmila Slivová, Michal Mazánik

V Bolešove a Košeci našli recept na minimalizáciu odpadu

Slovenské domácnosti produkujú stále viac odpadu, a to aj napriek triedeniu. Obrovskú záťaž spôsobujú jednorazové obaly a celkovo konzumný životný štýl. Kde sa budú tieto odpady ukladať potom, ako sa vyčerpá kapacita skládok?

Vložte fotografie
Meno autora/autorov: 
Krisztina Kocsis, Mária Jánošíková, Michal Mazánik
Veková skupina: 
19-25
Škola: 
Bilingválne Gymnazium C. S. Lewisa, Střední škola Kostka

Vtáčí obyvatelia sídlisk

V poslednom desaťročí sa podmienky mestských ekosystémov výrazne menili a doplatilo na to viacero vtáčích druhov. Nemiznú len druhy vo voľnej krajine, ale ohrozené sú aj druhy žijúce v mestách.

Vložte fotografie
Meno autora/autorov: 
Ella Radimská a Júlia Noščáková
Veková skupina: 
15-18
Škola: 
SZŠW Vihorlastká 1O, Bratislava

Pravda, ktorá sa nenosí

Dôsledkom dovážania oblečenia z chudobných krajín, kde ho šičky zhotovia za minimálnu mzdu pochádza z módneho priemyslu až 10% celkových emisií. Materiál, z ktorého je oblečenie vyrábané je nekvalitný a toxický. Jeho farbenie zapríčiňuje až 20% celkového znečistenia vôd, čím je i dôsledok nedostatku pitnej vody v krajinách, kde tieto textilné fabriky sídlia. Otváraním stále nových fast- fashion predajní, prichádzajú udržateľné lokálne prevádzky o potenciálnych zákazníkov a krachujú. Práve zákazníci si musia uvedomiť, akú hodnotu má oblečenie a svoju silu spotrebiteľa pri ochrane životného prostredia.

 

Slováci každoročne nakúpia 67 000 ton nového textilu. Z tohto množstva šatstva skončí viac než 80% na skládke odpadu.

Meno autora/autorov: 
Chiara Repaská, Ľudmila Slivová

Ako antibiotiká ovplyvňujú vodný ekosystém

Vysoká spotreba antibiotík ovplyvňuje nielen tráviaci systém človeka, ale dostávajú sa do odpadových vôd a cez ne do riek, potokov... Nespôsobujú zmeny len v našom tele, ale v celom vodnom ekosystéme.

Vložte fotografie
Meno autora/autorov: 
Lucia Klučárová, Gregor Šturdík
Veková skupina: 
11-14
Škola: 
ZŠ Jána Palárika Majcichov

Napriek počasiu

Z miest sa vytrácajú bicykle kvôli mnohým faktorom: zvýšený počet aút na cestách, málo cyklopruhov, ktoré by boli bezpečné, pohodlie obyvateľov... Pričom jazda bicyklom je  prospešná nielen pre naše zdravie, ale aj pre prírodu. 

S príchodom studených dní mnohí odložia svoje bicykle. Pričom jazda na bicykli nás často zohreje viac ako kúrenie v aute.

Meno autora/autorov: 
Michaela Danišová

Na tvár len to, čo by sa dalo jesť

Chemické pleťové produkty obsahujú tisíce plastových mikročastíc. Sú vodeodolné a nie je možné ich prefiltrovať. Dostávajú sa do vôd, konzumujú ich živočíchy a tým aj my. Ich alternatívou sú napríklad cukor, káva či mak, ktoré sa využívajú práve v prírodnej kozmetike. Jej uprednostením prospejeme životnému prostrediu i nášmu telu.

Doma vyrobený hnedý ,,peeling" z mletej kávy rýchlo nahradil kupované produkty.

Meno autora/autorov: 
Ľudmila Slivová, Chiara Kamila Repaská

Nový život prekvitá, staré spôsoby však stále nezmizli

V regióne Bielych Karpát je viacero ovocných sadov, v ktorých  však niektorí občania pokračujú v starých zvykoch vypaľovania trávy, pri ktorom sa ničí množstvo rastlín a živočíchov, čím sa znižuje celková biodiverzitakrajiny. Tiež hrozí vyššie riziko požiaru.

Meno autora/autorov: 
Sofia Anna Šedová
Veková skupina: 
11-14
Vek autora/autorov: 
13
Škola: 
Gymnázium Dubnica nad Váhom

Z druhej ruky

V malom meste Nová Dubnica sa nachádzajú až tri second-handy. Obyvatelia si na tieto obchody zvykli a rýchlo sa pred nimi začali tvoriť rady. Nakoľko nemajú vo svojom meste žiadny moderný obchodný dom plný značiek, vystačia si aj s touto formou obchodu. Ich výklady sú každý týždeň iné a lákajú aj takých zákazníkov, ktorí predtým second handy odsudzovali. 

Second Handy sú čoraz viac obľúbené. Stačí si len nájsť svoj štýl.

Meno autora/autorov: 
Michaela Danišová