V poslednom desaťročí sa podmienky mestských ekosystémov výrazne menili a doplatilo na to viacero vtáčích druhov. Nemiznú len druhy vo voľnej krajine, ale ohrozené sú aj druhy žijúce v mestách.
Dôsledkom dovážania oblečenia z chudobných krajín, kde ho šičky zhotovia za minimálnu mzdu pochádza z módneho priemyslu až 10% celkových emisií. Materiál, z ktorého je oblečenie vyrábané je nekvalitný a toxický. Jeho farbenie zapríčiňuje až 20% celkového znečistenia vôd, čím je i dôsledok nedostatku pitnej vody v krajinách, kde tieto textilné fabriky sídlia. Otváraním stále nových fast- fashion predajní, prichádzajú udržateľné lokálne prevádzky o potenciálnych zákazníkov a krachujú. Práve zákazníci si musia uvedomiť, akú hodnotu má oblečenie a svoju silu spotrebiteľa pri ochrane životného prostredia.
Slováci každoročne nakúpia 67 000 ton nového textilu. Z tohto množstva šatstva skončí viac než 80% na skládke odpadu.
Vysoká spotreba antibiotík ovplyvňuje nielen tráviaci systém človeka, ale dostávajú sa do odpadových vôd a cez ne do riek, potokov... Nespôsobujú zmeny len v našom tele, ale v celom vodnom ekosystéme.
Z miest sa vytrácajú bicykle kvôli mnohým faktorom: zvýšený počet aút na cestách, málo cyklopruhov, ktoré by boli bezpečné, pohodlie obyvateľov... Pričom jazda bicyklom je prospešná nielen pre naše zdravie, ale aj pre prírodu.
S príchodom studených dní mnohí odložia svoje bicykle. Pričom jazda na bicykli nás často zohreje viac ako kúrenie v aute.
Chemické pleťové produkty obsahujú tisíce plastových mikročastíc. Sú vodeodolné a nie je možné ich prefiltrovať. Dostávajú sa do vôd, konzumujú ich živočíchy a tým aj my. Ich alternatívou sú napríklad cukor, káva či mak, ktoré sa využívajú práve v prírodnej kozmetike. Jej uprednostením prospejeme životnému prostrediu i nášmu telu.
Doma vyrobený hnedý ,,peeling" z mletej kávy rýchlo nahradil kupované produkty.
V regióne Bielych Karpát je viacero ovocných sadov, v ktorých však niektorí občania pokračujú v starých zvykoch vypaľovania trávy, pri ktorom sa ničí množstvo rastlín a živočíchov, čím sa znižuje celková biodiverzitakrajiny. Tiež hrozí vyššie riziko požiaru.
V malom meste Nová Dubnica sa nachádzajú až tri second-handy. Obyvatelia si na tieto obchody zvykli a rýchlo sa pred nimi začali tvoriť rady. Nakoľko nemajú vo svojom meste žiadny moderný obchodný dom plný značiek, vystačia si aj s touto formou obchodu. Ich výklady sú každý týždeň iné a lákajú aj takých zákazníkov, ktorí predtým second handy odsudzovali.
Second Handy sú čoraz viac obľúbené. Stačí si len nájsť svoj štýl.
Do chránených území je často zakázaný vjazd autom. Zvýšený nápor turistov počas pandémie však spôsobil, že turisti do týchto území vstupovali aj autami. Nevideli často značky, ktoré sú už staré či neaktuálne.
Do chránených území často vedú cesty. Značky na týchto cestách však buď často chýbajú alebo pomaly splývajú s prírodou.
Všetky turistické chodníky či cyklotrasy v okolí mesta Nová Dubnica sú zamorené odpadom. Ten zbierajú väčšiou dobrovoľníci. Počas pandémie vzrástol záujem o okolie mesta, no prírodu nenavštívili vždy dobrí turisti. Často išlo u ľudí, ktorí len hľadli miesto, kde si vypijú pivo, keď ich pohostinstvo bolo zatvorené. A odpad tam zostal.
Počas pandémie vzrástol záujem o cyklistiku. Škoda, že nevzrástol záujem o naše životné prostredie.
Toto je známy strom v Novej Dubnici, ktorý je svedkom opekačiek, stretnutí či detských hier. V takomto stave ho zanechajú ľudia. Strom doslova kričí o pomoc, ale nie je ho počuť.
Stromy nám dávajú iba kyslík. Keby nám dávali wifi, tak by sme ich sadili všade.
Mladí reportéri pre životné prostredie yreslovakia@gmail.com, facebook: Mladí reportéri pre životné prostredie
