Mladí reportéri pre životné prostredie

Slovenské domácnosti produkujú stále viac odpadu, a to aj napriek triedeniu. Obrovskú záťaž spôsobujú jednorazové obaly a celkovo konzumný životný štýl. Kde sa budú tieto odpady ukladať potom, ako sa vyčerpá kapacita skládok? Tento problém intenzívne riešia aj obce na Strednom Považí.

Napriek tomu, že osveta prispieva k zlepšenému triedeniu, množstvo odpadu stále rastie. Veľký nápor odpadu pociťuje aj skládka Luštek, situovaná neďaleko obce Bolešov. Odborníci odhadujú, že jej životnosť je približne 8 rokov. Ďalšie riešenie sa však zatiaľ nenašlo, pretože nikto nechce mať skládku vo svojom chotári. Čo môžu obce v tejto situácii robiť?

Bolešov hľadá iné cesty

Príkladom dobrej praxe nakladania s odpadom je obec Bolešov pri Dubnici nad Váhom. Odpad vyprodukovaný v tejto obci sa snažia roztriediť a minimalizovať. „Každý týždeň robíme separované zbery, avšak niektoré druhy odpadov, napríklad papier, stále rastú,“ priblížil starosta obce Martin Rác.

V rámci zberu odpadu v obci Bolešov zaviedol starosta vrecový zber. Funguje na báze kupovania žetónov, ktoré predstavujú určitý počet vriec na smeti. Ak sa občanom vrecia počas roka minú, majú možnosť si dokúpiť ďalšie žetóny. Za rok 2020 sa im podarilo vytriediť až 41,65 % komunálneho odpadu.

Obec má však stále problém s verejným kompostoviskom. Zhromažďujú na ňom pokosenú trávu, krovie či iné biologicky rozložiteľné materiály. „Vždy je na ňom pracovník, ktorý kontroluje prísun odpadu. Avšak je ťažké korigovať, čo všetko tam vo výsledku skončí,“ konštatuje starosta Bolešova Rác.

Inovatívne riešenie z Košece

Vo väčšine obcí na Slovensku sa ľudia síce už naučili odpad triediť, ale množstvo komunálneho odpadu stále neklesá. Príkladným riešením je zavedenie elektronickej evidencie v neďalekej Košeci. Podstata tohto systému spočíva v tom, že jednotlivé domácnosti majú rôzne nastavenú taxu podľa ich produkcie odpadu. Nevšedný spôsob evidencie obstál veľmi dobre aj na európskej úrovni, kde sa stal víťazom Inovácií v politike.

„Ľudia sa pred zavedením systému vôbec nezamýšľali nad tým, koľko smetí vyprodukujú. Vďaka nemu sú nútení nielen rozmýšľať nad triedením, ale aj nad množstvom odpadu,“ špecifikuje odpadový špecialista Marek Kurinec. Vďaka tomuto opatreniu klesol objem komunálneho odpadu v tejto obci až o 20%. Konkrétne sa čiastky pohybujú od 11,25 € do 25 € za rok a celková miera triedenia sa pohybuje niekde na úrovni medzi 50 a 60 percentami. ,,Poznám však niektoré samosprávy zo sveta, ktoré reálne dosahujú mieru triedenia a zhodnocovania komunálnych odpadov na úrovni viac ako 80 percent. Čiže niekde tam by sme sa mohli dostať aj my," dodáva Kurinec.

Nízke poplatky Slovákov nemotivujú

„Cena za skládkovanie na Slovensku je v porovnaní s inými európskymi štátmi veľmi nízka,“ uvádza Katarína Kretter zo spoločnosti ENVI-PAK. Ako ďalej dodala, poplatok je mnohokrát účinnejšia motivácia než varovanie pred klimatickou zmenou. Preto je u nás možné očakávať stále zvyšovanie poplatkov za skládkovanie, ako jeden zo spôsobov zmenšovania objemu odpadu.

Príkladom ďalším samosprávam môžu byť práve aj obce Bolešov a Košeca na Strednom Považí. Práve i pohľad na skládku Luštek, ktorá sa nachádza v ich blízkosti, je jedným z impulzov, ktoré tu mohli prispieť k zvýšenému záujmu o nielen triedenie, ale i minimalizovanie odpadu.