Za príčinu klimatickej krízy a najväčší zdroj škodlivých emisií považuje väčšina ľudí emisie z dopravy, výroby energie a priemyslu. Ku klimatickým zmenám prispievame aj tým, aký pôvod majú potraviny na našom stole, či ako vyzerá naša záhrada. Situáciu môžeme zlepšiť na úrovni jednotlivca, no pozitívne môže prispieť i mesto či obec, v ktorej žijeme.
Mladí reportéri pre životné prostredie naštívili počas ich misie v Bielych Karpatoch viacero obcí v okolí, ktoré sa snažia o spomalenie a zmenšenie dôsledkov klimatickej krízy.
Teplo zo štiepky
Spaľovanie biomasy za účelom vykurovania je na Slovensku pre masívne výruby vnímané skôr negatívne. Česká obec Hostětín ale dokazuje, že spaľovanie drevnej štiepky nemusí byť environmentálne škodlivé. Od roku 2000 zásobuje obec takmer všetky domácnosti teplom z obecnej kotolne, kde používa výlučne odpadové drevo od lokálnych spracovateľov, napríklad z okolitých píl. Odvtedy sa ročné emisie CO2 znížili o 1500 ton.
,,Naša kotolňa zaujala i dve susedné obce, ktoré sa na ňu prišli pozrieť a tera takisto zvažujú nad zaobstaraním vlastnej,“ povedal Radim Machů, ktorý stojí za mnohými ekologickými projektami v meste.
Lahodné ovocie Bielych Karpát
Okolie Bielych Karpát disponuje veľkým množstvom ovocných stromov. Ich ovocie nachádza využitie u ovocinárov. Tím Mladých reportérov navštívil hneď dve takéto prevádzky a to ako na moravskej, tak aj na slovenskej strane. Jedna sa nachádza v už spomínanej obci Hostětín, tá druhá v Bolešove. Spolumajiteľ slovenskej muštárne Farmárik, spol. s r.o., Ing. Jaroslav Kvasnica, uviedol, ako podporujú sebestačnosť v regióne: ,,Okrem vyrábania vlastných produktov, ako napríklad 100% ovocné mušty, vína, lekváre a sušené ovocie, ponúkame aj službu menším pestovateľom, ktorí k nám môžu priniesť svoju úrodu nad 50 kíl a od nás si odniesť už hotový zapasterizovaný mušt.“
Okrem šetrenia emisií, inak vytvorených dovozom zo zahraničia, vytvárajú tieto firmy pracovné miesta pre občanov z ich blízkosti, čím znižujú emisie v súvislosti s cestami do zamestnania.
Prírodné záhrady
Opatreniam na spomalenie klimatickej zmeny sa venuje i priamo obec Bolešov. Martin Rácz, starosta obce Bolešov, uviedol:
,,Každý rok sa snažíme vytvoriť nový projekt, ktorým skrášlime svoje mesto. Minulý rok to bola výsadba aleje ovocných stromov popri ceste. Momentálne sa zaoberáme štúdiou vodozádržných opatrení. Chceli by sme vybudovať dažďovú záhradu pri základnej škole, ktorá bude slúžiť nie len na zadržiavanie dažďovej vody, ale aj ako edukačný a rekreačný priestor pre občanov.“
Ekocentrum Veronika vytvorilo v Hostetíne ukážkovú prírodnú záhradu s koreňovou čističkou odpadových vôd, s voľným vstupom pre širokú verejnosť. Výhodou prírodných záhrad je, že zlepšujú zadržiavanie vody v pôde a prispievajú k zvýšeniu biodiverzity a spestreniu biotopu záhrady. Pri každom ukážkovom riešení je informačná tabuľa s vysvetlením prínosu pre životné prostredie.
,,Zásadou certifikovaných prírodných záhrad je dlhý interval medzi kosením a špecifický spôsob ich kosenia. Tým sa nechávajú inšpirovať stále ďalšie samosprávy miest a obcí, ktoré tento spôsob nasledujú a na lúkach kosia len nutné chodníky. Zvyšok nechávajú voľne rásť,“ vyjadril sa nezávislý environmentálny odborník Richard Medal.
Oceneniahodné je, že okrem realizácií environmentálnych projektov kladú samosprávy týchto obcí výrazný dôraz aj na environmentálnu výchovu a vzdelávanie svojich občanov, včítane žiakov v školách. Informujú ich o problematike, no i reálnych riešeniach klimatickej zmeny. Práve tým sú bezpochyby príkladom i pre ďalšie samosprávy, a to nielen v regióne Bielych Karpát.
„Projekt ´Objekt(ív) 21: Mladí reportéri pre občiansku spoločnosť’ je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“
