Reportážna (zaoberá sa konkrétnym problémom, návrhom riešenia, treba uviesť aj miesto, kde bola získaná)

Čistí vonku i zvnútra

Používaním prírodných pracích prostriedkov ochraňujeme nielen prírodu, ale aj naše zdravie - predchádzame vzniku kožných alergických reakcií. Domácnosť v Sládkovičove úplne vystačí s mydlovými vločkami.

Ak si ich kúpime v rodinnom balení v papierovom obale, pomáhame minimalizovať plastový odpad, ktorý sa v prírode nerozkladá a ohrozuje naše zdravie formou mikroplastov vo vode. 

Odpoveďou na mnohé zdravotné problémy by mohol byť koncept netoxickej domácnosti. Cieľom netoxickej domácnosti je nahradiť chemikálie a jednorazové produkty za udržateľné prípravky z prírodných recyklovateľných materiálov. 

Domácnosť v Sládkovičove úplne prešla na pranie s mydlovými vločkami. Predchádzajú tak nielen znečisteniu vody, ale aj kožným alergickým reakciám.

Meno autora/autorov: 
Andrea Takácsová

Na veľkosti nezáleží

Sú malé a neškodné, aspoň to si väčšina fajčiarov myslí, nie je to však tak. Jeden cigaretový ohorok dokáže znehodnotiť 1m kubický pôdy, nehovoriac o tom, čo ich dokáže celá kopa. Vyčistiť to je tažké, ale obmedziť je ľahšie, napríklad jedným košom na parkoviskách pred bytovkami či na tých verejných. 

Auto v pozadí si všimnú všetci, ale týchto malých nezbedníkov nik.

Meno autora/autorov: 
Lukas Vyhnalík

Zo starého mladý

O kúpeľný areál v Lučivnej sa starajú ľudia, aby bol pre hostí príťažlivý, ale aj bezpečný. No nie iba ľudia sa starajú o prírodu. Príroda sa vie o seba postarať sama. Často práve na miestach, kde by sme to nepredpokladali, lebo do nej ľudia zasahujú - ako aj keď zoťali  tento smrek. Sama príroda prekvapila - tento smrek dal život mladému smrečku... a ochraňuje ho, ako každý otec svoje dieťa.

Príroda má obnovovaciu schopnosť. Vypílili starý strom, on ešte z posledných síl vlial život a múdrosť mladému. Ako aj rodičia.

Meno autora/autorov: 
Daniel Prelovský

Kráľov(n)á na dne

Vodné dielo Kráľová, nazývané aj Kaskády, sa vypúšťa približne raz za 10 rokov. Nachádza sa medzi Sereďou a Šaľou a bolo postavené za účelom vodnej elektrárne na rieke Váh. Napriek tomu, že sa vypúšťa pravidelne a ľudia vždy vidia, čo je na dne, odpadkov neubúda. Jediné, čo môžeme urobiť, že každý človek, alebo dobrovoľníci vyzbierajú čo najviac - pneumatiky, fľaše, plechovky, staré lode, chladničky - lebo tie sa ešte stále nájdu na dne vodnej nádrže.

Keď vypustili na jeseň 2022 vodné dielo Kráľová, na jej dne bolo odkryté veľké množstvo odpadov.

Meno autora/autorov: 
Filip Prelovský

Živý popolník

Môžme si položiť otázku, prečo si fajčením ničíme zdravie, ale položme si inú otázku, prečo ničíme zdravie prírody?! Nechajme prírodu slobodne dýchať. 

Meno autora/autorov: 
Lukas Vyhnalík

Potrebujeme sa navzájom

Ak by nebolo včiel a opeľovačov, zmizlo by až 80 percent druhov rastlín a 75 percent plodín, ktoré pestujeme, je závislých práve na opeľovačoch. Pesticídy, ale aj odlesňovanie, klimatická kríza či nedostatok kvetov okolo nás zapríčinili, že v posledných rokoch zmizlo takmer 37 percent včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov. (vyjadrenie europoslanca Hojsíka) Pritom im dokážeme pomôcť - stačia rúrky s prekrytou zadnou časťou, dostatok potravy (nestriekaných kvitnúcich rastlín od skorej jari), voda a blato, z ktorého murujú a potom už pomáhajú oni nám - stanú sa vernými spoločníkmi, vďaka ktorým bude úroda na našej záhrade z pohľadu opeľovania zabezpečené. Murárky totiž, na rozidel od včiel medonosných, ktoré vždy idú k najväčšiemu zdroju peľu, ostávajú pracovať na mieste, kde žijú, nezalietavajú. Okrem toho nemajú žihadlá a sú príjemnými spoločníkmi, tkorí sa nechajú sledovať. Aj vďaka tomu bolo možné odfotiť ich len mobilom, bez techniky umožňujúcej fotiť rýchly hmyz. Momentálne sa stali natoľko vzácnymi, že ich kukly sa predávajú aj s rúrkami, kde vedia žiť, za drahé peniaze v obchodoch so záhradkárkskymi potrebami.

 

Samotárske včely sú stále vzácnejšie. treba im pomôcť, aby prežili. Stačí málo - vytvoriť im miesto pre život, trochu vody a blata a kvitnúca záhrada vďaka ich usilovnej prosperuje a rodí.

Meno autora/autorov: 
Júlia Noščáková, Ella Radimská

Čo po nás ostane

V Bratislave sú známe prírodné miesta preťažované vysokou návštevnosťou. Obzvlášť počas Covidového obdobia sa na nich stretávali doslova davy ľudí.

Na tomto mieste, kde na Devínskej hlavici roky bola raketová ruská záklaňa, ktorej ruiny tu ostali tiež, začal popri lesných chodníčkoch tvoriť umelec jaroslav Belo Belliš prírodné "inštalácie", ktoré sú na rodziel od toho, čo tam zanechávajú návštevníci, nielen potešením oka a podnetom na zamyslenie, ale najmä sú prírodné a trvalo udržateľné.

Napríklad kôru buku, ktorú ľudia pred rokmi miestami dorezali svojimi iniciálmi, vyzdobil ílovou pôdou z tohto miesta. Zmiešal ju s vodou, vytvoril blato a takto vyrobenou hlinkou ozdobil niekoľko stromov do výšky cca 3 metrov.

Pri častých prechádzkach návštevníci sledovali a komentovali, ako sa postupne výzdoba stráca a šírili na sociálnych sieťach fotky inštalácii a svojich selfie s nimi, čím sa odkaz udržateľnosti šíril v podaní rôznorodých ľudí ďalej a ďalej a priťahoval veľkú pozornosť. Niekedy aj jednoduché dielo dokáže takto dostať k ľuďom (cez nich samých) odkaz udržateľného života. 

Na mieste, kde sú zbytky raketovej ruskej základne, v lese, umelec pravidelne robí inštalácie, ktoré ľudí prekvapia cestou na výlet a vyvpolávajú nečakané zamyslenia nad udržateľnosťou

Meno autora/autorov: 
Ella Radimská, Hana Noščáková