Mladí reportéri pre životné prostredie

Komunitná záhrada prináša radosť obyvateľom bytoviek, poskytuje "pohodlý domov" rôznym druhom hmyzu, ale aj včelám samotárkam a prispieva k zmierneniu klimatickej krízy. Ako? Mnohé rastliny, ktoré sú tu vysadené, prijímajú oxid uhličitý, ten, ktorého nadmerné množstvo v atmosfére škodí životnému prostrediu. Záhrada nie je domovom len pre stovky rastlín - či už okrasných alebo určených na konzumáciu. Je domovom aj pre mnohé drobné živočíchy, ako napríklad spomínané včely. Keďže včely v záhrade vykonávajú veľmi dôležitú úlohu opeľovania rastlín, majú zabezpečené ubytovanie v centre diania, teda v strede záhrady. Bez tejto "malej" včelej pomoci by z kvetov neboli plody. Včely teda svojou prácou prispievaju k množeniu rastlín a tým svojim spôsobom aj k zmierneniu klimatickej krízy.

Čoraz viac zimných sezón končí stále skôr, alebo svahy sú zasnežované iba umelým snehom. Aj toto je dôsledok klimatickej zmeny. My, ľudia, skôr pochopíme potrebu robiť zmeny až vtedy, keď nám niečo vezmú, alebo zakážu... Až keď nebudeme mať kde lyžovať, si možno uvedomíme, ako veľmi potrebné sú opatrenia na zmiernenie klimatickej zmeny. Riešením by ale nemalo byť presúvať sa ďalej a vyššie za ľadovcami či do chladnejších krajín. 

Vodné dielo Kráľová je blízko miesta môjho bydliska. Od detstva tam chodievame, lebo je to jedno z mála miest, kde sa dá v našom okrese ísť do prírody. Keď som vyrástol, už tam vieme ísť s rodičmi aj na bicykli a oveľa viac si to užijeme. Trávime čas spolu, aktívne a sme aj v prírode. Tu sme využili prvé jarné lúče a vyšli si nazbierať cesnak medvedí.

Príroda nám ukazuje, ako udržateľne hospodáriť so svojimi zdrojmi - odumierajúce drevo je zdrojom novovznikajúceho života rastlín a živočícov. Ak by sme sa ho "zbavovali ako odpadu", narušila by sa rovnováha a biodiverzita.

Najčastejším, ale najnevhodnejším spôsobom nakladania s odpadom na Slovensku je skládkovanie. Na rovine, na úrodnej pôde neďaleko Trnavy, vyrastajú kopce.

Skládka zmesového odpadu naplnila svoj objem. Zmenila sa na trávnatý kopec s rôznymi kríkmi. Pri skládkovaní zmesového odpadu hrozí poškodenie podložia a únik škodlivých látok do pôdy a podzemných vôd. Tým vzniká riziko environmentálnej hrozby nielen pre Trnavu a jej okolie, ale pre celý región.

Keďže odpad vzniká denne, vhodným riešením by bolo vybudovanie spaľovne odpadu, lebo po naplnení objemu ďalšej skládky vyrastie opäť nový kopec. 

Keď v  oblastiach, kde si ľudia nemôžu dovoliť finančne nákladné vykurovanie domov, spaľujú všetko dostupné, aby sa zahriali, dotýka sa to nás všetkých. Cenou za teplo domova je znečistený vzduch s priamym dopadom na zdravie a kvalitu života všetkých. Energetická chudoba sa u nás týka 5,7% obyvateľov, ktorí žijú v nedostatočne vykurovaných príbytkoch, čo je 309.000 obyvateľov, no cítime ju všetci. So zvyšujúcimi sa cenami energií a nákladov na život pribúda domácností, ktoré sa musia s problémom energetickej chudoby vysporiadať. A s nimi pribúda aj znečistenie v ovzduší. Riešením sú programy obnov budov, izolácií únikov tepla, ale hlavne sociálny program a podpora.

Najčastejší odpad v prírode sú plasty, pričom by sme mali vedieť, že plastová taška sa v prírode rozkladá 10-20 rokov, plastové poháre 50 rokov. S plastovou fľašou a plastovým príborom môže príroda bojovať až 450 rokov.

Nabudúce, keď vyhodíte plastovú fľašu len tak do kríkov, budete vedieť, že tam ostane veľmi dlhý čas.

Nesprávne nakladanie s plastovým  odpadom nepriaznivo vplýva nielen na životné prostredie a klímu, ale vznikajú aj lokality plné plastov a mikroplastov, ktoré sa objavujú po celom svete. Toxické látky v telách vodných živočíchov cez potravinový reťazec ovplyvňujú aj naše životy. 

Plasty a mikroplasty neznečisťujú len oceány, väčšina odpadu kontaminuje rieky a pôdu.

Ako by sme mohli riešiť tieto problémy? Recykláciou, dobrovoľníckym zbieraním odpadu, treba informovať či upozorňovať mesto, písať návrhy na zlepšenie situácie a hlavne nevytvárať odpad.