Pre mnohých je vidina čistej planéty dostatočná na to, aby sa pustili do separovania. Na druhej strane sú tu ľudia, ktorých treba motivovať iným spôsobom. Odpoveďou by mohol byť množstvový zber, ktorý dnes funguje v nejednej slovenskej obci. A ako je na tom Prešov so systémom spravodlivých odpadov?
V súčasnosti vo väčšine obcí na Slovensku platíme miestny poplatok za komunálne odpady stanovený obcou, ktorého výška je pre každého rovnaká, bez ohľadu na to, koľko odpadu vyprodukuje, či triedi, kompostuje, nakupuje bezobalovo alebo nie. „Občan v rámci poplatku platí obci za zmesový komunálny odpad (ZKO), za odpad z cintorína, za čistenia ulíc, za biologicky rozložiteľné kuchynské odpady...“ vymenúva Katarína Kretter z OZV ENVI-PAK. Za triedený zber papiera, plastov, kovových obalov, skla či tetrapakov zodpovedajú a platia výrobcovia, nie ich spotrebitelia či obec. Z toho by mohlo vyplynúť, že čím viac triedime, tým menej by sme mali platiť. Práve na tomto princípe funguje množstvový zber - zaplatiť len za také množstvo zmesového odpadu, aké sme vytvorili.
Ako to vyzerá v praxi
Celkovo existuje šesť typov množstvového zberu. Na Slovensku sa najčastejšie využíva kontajnerovo-intervalový. Pri ňom si poplatník vyberá počet, veľkosť nádob a to, ako často sa budú nádoby vyprázdňovať. Od týchto parametrov sa odvíja aj cena za odpad. Druhým najpopulárnejším je žetónový typ množstvového zberu. Občan si kupuje žetóny a keď chce, aby bol jeho kontajner vyprázdnený, žetón naň zavesí. Teda čím viac odpadu produkujete, tým viac žetónov si musíte kúpiť.
Na Slovensku funguje istý druh množstvového zberu v 167 obciach, z toho v štyroch mestách, uvádza Inštitút environmentálnej politiky vo svojej štúdii Spravodlivé odpady (2018), ktorá je uverejnená na stránke Ministerstva životného prostredia SR. Ďalších 283 obcí kombinuje paušálny a variabilný poplatok. Príkladmi sú Senec, Vrádište, Spišská Stará Ves či Bratislava.
Príklad z obce Vrádište
Už v roku 2012 zaviedli i v malej obci Vrádište v Trnavskom kraji kontajnerovo-intervalový množstvový zber. Domácnosti majú na výber z dvoch veľkostí nádob, 240 l a 120 l. „Problémy pri zavedení sme neregistrovali. Niektorým obyvateľom však chvíľu trvalo, že majú dať na vývoz len naplnenú odpadovú nádobu,“ tvrdí starosta obce Milan Kováč. Obec vyváža zmesový odpad 26-krát ročne. Ak si domácnosť zvolí menšiu nádobu a nechá ju vyprázdniť každý jeden raz, zaplatí 41 eur na rok. Ak využije len nižší počet vývozov, suma za jeden je 1,58 eur. „Máme aj domácnosti, ktoré majú napríklad len 5 vývozov za rok, potom platia 7,90 ročne,“ upozorňuje starosta Kováč. Každá zberná nádoba je označená jedinečným čiarovým kódom, ktorý pracovník obce pred vývozom načíta.
Obyvatelia Vrádišťa dnes vyprodukujú o 30 ton menej zmesového odpadu ročne, než v roku 2012. A to i napriek tomu, že ich počet stúpol o viac než stovku. „Nakoľko aj vývoz tuhého komunálneho odpadu podlieha inflácii, neušetríme nič, ale ani sme za posledných 10 rokov poplatky nenavyšovali,“ dopĺňa z pohľadu obce jej starosta.
Ako to (ne)funguje v našom meste?
V Prešove množstvový zber zavedený nemáme, to však neznamená, že by takýto návrh na Mestskom zastupiteľstve nepadol. „Množstvový zber riešime na zasadnutiach MsZ už dlho a obávam sa, že ešte dlho budeme. Na rokovaniach sa pravidelne zúčastňujú približne 3 – 4 poslanci z 31- členného poslaneckého zboru,” tvrdí poslankyňa Slávka Čorejová. Za viac ako dva roky nebolo mesto schopné vyhotoviť použiteľné všeobecné záväzné nariadenie, ktoré by vyriešilo otázku množstvového zberu. Zainteresovaní poslanci to teda vzali do svojich rúk a prišli s vlastnými návrhmi. Nestretli sa však s pochopením.
Pre porovnanie, kým vo Vrádišti zaplatí jedna domácnosť napríklad 41€ ročne, Prešovčania uhrádzajú 29,50€ za osobu na rok, teda už len dvojčlenná domácnosť zaplatí približne 60€. Motivuje nás naše mesto nejakým iným spôsobom, alebo sa spolieha na poctivosť a uvedomelosť svojich obyvateľov? Odpovedá Slávka Čorejová: „Je mi to veľmi ľúto, ale musím povedať, že mesto svojich občanov nemotivuje vôbec. V ideálnom svete by sme ľudí podnecovať k separovaniu nemuseli. My však v ideálnom svete nežijeme a najrozumnejšia cesta motivácie je cesta cez financie.”
Množstvový zber prináša aj nevýhody
Motivačných faktorov má množstvový zber hneď niekoľko. Či už je to spravodlivosť, zníženie nákladov, zníženie množstva zmiešaného odpadu či vyššia miera triedenia a kompostovania. Ale má aj nejaké nevýhody? „Nezabezpečenie komfortného systému zberu odpadov môže viesť k zvýšeniu nelegálneho a nechceného nakladania s odpadmi. Sú to tzv. čierne skládky, domáce spaľovanie a odpadová turistika, to znamená, že odpady vozia obyvatelia rodinných domov do voľne prístupných kontajnerov na sídliskách alebo že obyvatelia obcí vozia odpady do blízkeho mesta…” píše Branislav Moňok zo združenia Priatelia Zeme SPZ.
O svoje skúsenosti sa podelil aj Milan Kováč: „Čo sa týka čiernych skládok, áno, mnohí kolegovia ma varovali a odrádzali, no po tých rokoch skúseností, množstvo čiernych skládok určite nie je vyššie ako v iných obciach, kde množstvový zber nie je. Aj keď sme čiernu skládku evidovali a likvidovali, podľa obsahu vo väčšine prípadov sa nejednalo o obyvateľov našej obce, ale susedných obcí. A, samozrejme, naopak, naši občania nechali svoj odpad v susednom katastri.“
Je ťažké si predstaviť väčšiu motiváciu k triedeniu odpadu ako tú finančnú, čo potvrdili aj konkrétne skúsenosti slovenských obcí. Dôležité je systém nastaviť tak, aby sme sa vyhli nelegálnej činnosti a nenarobili viac škody než osohu. Obec Vrádište ukázala, že sa to dá a aj napriek pár nemilým skúsenostiam inšpirovala k množstvovému zberu susedné obce Chropov a Radimov. Aj mesto Prešov by mohlo zvážiť zavedenie udržateľnej odpadovej politiky, ktorá odmeňuje a podporuje snaživosť občanov.
Meno autora/autorov
Veková skupina
Škola
Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:
- 11. Udržateľné mestá a komunity
- 12. Zodpovedná spotreba a výroba
- 13. Ochrana klímy
- 15. Život na pevnine
Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:
11. Množstvový zber je niečo čo nemôže zaviesť jednotlivec u seba v domácnosti, preto sa týka obce, komunity. O obci, ktorá zavedie množstvový zber môžeme povedať, že je na dobrej ceste k udržateľnosti, keďže pri ideálnom výsledku, nebude musieť zväčšovať svoje skládky, zvyšovať poplatky a napríklad obec vedie aj svojich obyvateľov k udržateľnosti na úrovni jednotlivca.
12. Množstvový zber je prostriedkom k tomu, aby si ľudia uvedomili, koľko odpadu produkujú, prevzali zaň zodpovednosť a následne znižovali jeho množstvo.
13. Všetko, čo sprevádza naše odpady, od výroby, cez transport, až po odvoz smetiarskými autami, či skládkovanie neblaho pôsobí na našu klímu a je zdrojom množstva emisií. Vyššou mierou recyklácie však môžeme tieto dopady aspoň o čosi znížiť.
15. Zvýšením miery triedenia, znížime množstvo alebo prinajmenšom rýchlosť zväčšovania skládok, ktoré zaberajú životný priestor všetkého živého na pevnine. Recyklácia je takisto viac kontrolovateľná a menej škodlivá pre okolité organizmy než skládkovanie.
