Výruby lesov sú často kritizované preto, lebo si ľudia myslia, že sa z pravidla rúbu zdravé stromy kvôli drevu na pálenie alebo kvôli výrobe papiera, či nábytku. Momentálne lesný zákon prikazuje aj výrub suchých stromov.
„Územia vo vyšších nadmorských výškach, v ktorých žijú vzácne druhy živočichov, by mali ostať bezzásahové,“ tvrdí Ján Hoľma, profesionálny strážca TANAPu. Podľa zákona by mali lesníci staré zoschnuté stromy rúbať, prináša to však hneď niekoľko strastí. Problémom je, že po ťažbe ostávajú holiny, na ktorých už nemôžu žiť zvieratá, pre ktoré bolo toto prostredie prirodzené. Pán Hoľma dodáva: „Ten les tam raz bude, prídu lesníci a vysadia nové stromy, bude to však trvať 70 až 80 rokov, kým tam bude zase starý les, kde budú môcť žiť druhy ako ďatle, sovy a orly.”
Suché stromy pritom nemá zmysel píliť, pretože z nich už drevo opadlo a lykožrút je už v iných stromoch.
„V členitých terénoch by to malo byť nechané na prírodu. Preto máme bezzáshové zóny a našou snahou do budúcna je ich rozširovať.” Legislatívne riešienie, ktoré spomína strážca národného parku, navrhuje pridať povinnosť lesníkom v národných parkoch žiadať o povolenie na ťažbu v chránených oblastiach.
Riešenie na sadenie nových stromov má aj príroda v podobe jarabiny. Spevavé vtáky, najmä drozdy, na jeseň skonzumujú plody jarabiny, ktoré prejdu ich tráviacim traktom a v truse potom „rozsádzajú” semienka týchto stromov.
