Sládkovičovská duna Mačadský presyp je jedna z najsevernejších na Podunajskej nížine, preto je v tejto lokalite potrebná ochrana zachovaných zvyškov pieskomilnej vegetácie. Najrozšírenejšími druhmi sú trávy kostrava valeská (Festuca valesiaca) a omeltina sivá (Koeleria glauca). Zo vzácnejších druhov tu rastú napríklad sápa hľuznatá (Phlomis tuberosa), smohla lekárska (Anchusa officialis) a žltuška menšia (Thalictrum minus). Medzi problémy v Sládkovičovskej dune, ale i Mačadskom presype patria náletové dreviny, ako agát biely, pajaseň žliazkatý, bršlen a iné nepôvodné druhy. Agát má napríklad alelopatické vlastnosti – vylučuje škodlivé látky, a to nielen celé telo rastliny, ale aj korene do pôdy, taktiež vytláča rastliny zo svojho okolia.
V roku 2018 členovia OZ Ponvagli a ekologickí aktivisti zorganizovali pod odborným dozorom CHKO Dunajské luhy prvé brigády na odstránenie inváznej rastliny kustovnice cudzej (Lycium barbatum) Chráneným rastlinám sa na Sládkovičovskej dune po úpravách posledných asi šesť rokov darí oveľa lepšie. Zmena klímy dune nevadí. Žijú tam suchomilné a teplomilné rastliny. Nezaznamenali sa žiadne zásahy ľudí ani poľnohospodárov, dune naopak chýba spásanie kozami a ovcami ako v minulosti. OZ Ponvagli má dlhodobý plán vypracovaný v spolupráci CHKO Dunajské luhy uzatvorenú dohodu o starostlivosti o dunu. V roku 2022 sa k dobrovoľníkom pridali aj Mladí reportéri zo ZŠ K. Kuffnera v Sládkovičove.
Meno autora/autorov
Veková skupina
Škola
Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:
- 15. Život na pevnine
Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:
Duny v Európe čaká neistá budúcnosť, ohrozenie jednotlivých pieskomilných druhov rastlín a chránených živočíchov, pre ktorých je toto prostredie typické je nutné chrániť a nenechať napospas prírode samej. Pokiaľ sa úsilie vyvíjané v oblasti ochrany v rámci sústavy Natura 2000 zvýši, je možné tieto posledné územia ešte zachrániť, ale je nutná spolupráca nielen členov ochrany prírody, ale aj pomoc dobrovoľníkov.
