Mladí reportéri pre životné prostredie

Duny a pieskové presypy sa ocitli na pokraji zániku. Príčinou je ťažba piesku, zalesňovanie a zánik tradičných foriem hospodárenia. Na zvyškoch pieskových dún nachádzajú posledné útočisko pieskomilné druhy rastlín a živočíchov, ktoré patria medzi ohrozené a vzácne druhy. Preto sú biotopy viatych pieskov chránené v  rámci európskej sústavy chránených území Natura 2000. Jednou z nich je aj prírodná rezervácia Sládkovičovská duna, v ktorej platí štvrý stupeň ochrany. Táto prírodná rezervácia je v správe štátnej ochrany prírody Dunajské luhy.

Ide o približne osem metrov vysoký suchý násyp, do ktorého rýchlo presakuje voda. Okrem činnosti riek a vetra dôležitú úlohu pri formovaní biotopov viatych pieskov zohralo tradičné obhospodarovanie. Toto vyše tisíchektárové územie je chránené od roku 1982 práve kvôli zachovaným zvyškom pieskomilnej vegetácie. Okrem pôvodných druhov tam rastú trnky, pajasene, agáty, bršleny, čo sú invázne kry a svojím rastom všetko okolo vytláčajú. V minulosti sa na pieskových dunách aj vysádzali, aby sa zabránilo veternej erózii piesočnatej pôdy.

 „Samotné agáty, ktoré sú nepôvodné, majú alelopatické vlastnosti – vylučujú škodlivé látky, a to nielen celé telo rastliny, ale aj korene do pôdy, takže vytláčajú rastliny zo svojho okolia,“ povedal Kristián Bacsa zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR). Lóránt Talamon z občianskeho združenia Ponvágli to potvrdil: „Majú málo prirodzených škodcov a veľmi sa im darí rýchlo sa rozrastať.“ Na koreňoch má agát hľúzkové baktérie, viaže dusík zo vzduchu a obohacuje tak pôdu o prírodné hnojivo - takže sa tam uchytávajú rastliny, ktoré majú rady dusíkatú pôdu, ako žihľava či bršlen.

Kristián Bacsa vysvetlil, prečo sú rastliny so širokými listami nežiaduce na dunách: „Majú veľa organickej hmoty a menia tak typ pôdy, a teda aj typ vegetácie, ktorý už nie je pôvodný. Najlepšie by bolo tieto nepôvodné rastliny vytlačiť, odstrániť humusový horizont, aby sa obnažil piesok, zmiznú živiny a vráti sa naspäť živinovo chudobnejší pôdny pieskový horizont a opäť sa usadí pieskomilná vegetácia.“ 

Pre dunu by z  hľadiska zachovania pôvodných druhov bola dôležitá pastva hospodárskych zviera t– najvhodnejšie sú ovce a kozy, ktoré zjedia aj agát, aj kustovnicu. ŠOP SR dlhodobo hľadá človeka, ktorý by sa o kozy pravidelne staral. „Keďže v minulosti sa duna spásala kozami a ovcami, tento rok by sa sem možno mali dostať aj dve kozy a ovečky, ktoré by dunu spásali, aby všetko, čo sem nepatrí zmizlo,“ potvrdila Eva Sudová z OZ Ponvágli.

Duna potrebuje aj dobrovoľníkov

Ďalším problémom pre dunu je krík Pajaseň žliazkatý. Ako sa vyjadril Kristián Bacsa: „Ani kozy ho nechcú žrať, smrdí im,“ treba ho teda odstraňovať chemicky alebo vypáliť, čo taktiež robia dobrovoľníci, napríklad aj z OZ Ponvágli, či zamestnanci ŠOP SR CHKO Dunajské luhy.

Pomocou dotazníka (64 ľudí) sa zistilo, aké znalosti majú obyvatelia žijúci v blízkosti duny. Viac ako polovica – najmä vekovo mladší, nevedeli, že sa tu nachádza chránená oblasť. Ľudia majú znalosti a chápu potrebu ochrany oblastí, ako sú duny. Najčastejšie si myslia, že sú chránené kvôli rastlinám a živočíchom, ktoré sa tu nachádzajú. Ľudia takisto poznajú pojem invazívna rastlina, až 92% opýtaných odpovedalo, že to je nepôvodná rastlina.

Eva Sudová sa vyjadrila, že OZ Ponvágli má dlhodobý plán vypracovaný v spolupráci CHKO Dunajské luhy a uzatvorenú dohodu o starostlivosti o dunu. „Pre informovanosť ľudí sa o nej vytvorila tabuľa v slovenčine, v maďarčine, angličtine aj nemčine, ktorá by mala byť verejná a prístupná každému.“

V roku 2018 členovia OZ Ponvágli a ekologickí aktivisti zorganizovali pod odborným dozorom CHKO Dunajské luhy prvé brigády na odstránenie inváznej rastliny Kustovnice cudzej. Za účelom ochrany tejto vzácnej Sládkovičovskej duny zorganizovali brigádu aj v marci 2022 v spolupráci s Mladými reportérmi zo ZŠ K.Kuffnera v Sládkovičove. Spoločnou úlohou bolo porezať a posekať väčšie i menšie invazívne kríky a zabrániť im tak v rozširovaní sa. Ako povedala Eva Sudová: „Dlhodobou úlohou je z duny dostať preč všetky invazívne rastliny. Minulý rok sme zakúpili aj štiepkovač, ktorým plánujeme odstránené dreviny štiepiť a využiť v iných projektoch.“

Pieskové duny, mokrade a iné vzácne biotopy poskytujú ideálne miesto pre život mnohým chráneným druhom. Správna staroslivosť a dostatočná ochrana pomôže týmto územiam si zachovať nielen svoj prirodzený charakter, ale aj pôvodnú faunu a flóru.