Pred troma rokmi prebehlo na Slovensku sčítanie syslej populácie. Výsledky ukázali, že z pôvodne hojne rozšíreného druhu sysľa pasienkového u nás aktuálne prežilo 20.000 jedincov. Stal sa z neho ohrozený druh.
„Kedysi boli sysle rozšírené v našej krajine vo veľkých množstvách. Žili tu v miliónoch. Odkedy sa zmenilo hospodárenie a poľnohospodárstvo, tak sa ich počet drasticky znížil. Sčítanie ukázalo, že s úbytkom pasienkov v krajine klesol ich počet o 99,9%, čo odštartovalo naše projekty na ochranu sysľa“ povedala Andrea Froncová z Bratislavského ochranárskeho združenia BROZ. To isté sčítanie sa urobilo v roku 2019 v rámci celej Európy a jeho výsledky zaradili sysľa pasienkového do kategórie kriticky ohrozených zvierat. Preto odborníci v Európe, rovnako ako na Slovensku, rozbehli viacero projektov na jeho záchranu.
Jednou z aktivít je aj založenie malej syslej kolónie na ostrove Veľký Lél v rehabilitačnej stanici pre zvieratá, kde nám Andrea o dôležitosti záchrany sysľa rozprávala. Organizácia, v ktorej pracuje, sa snaží navrátiť sysle do krajiny a vytvoriť podmienky pre ich život na dvadsiatich siedmych lokalitách, kde pôvodne žili. Aj vďaka aktivitám BROZ-u v roku 2021 ich počet na Slovensku stúpol na 28 000 a aktuálne je to 36 000 jedincov, avšak populačné krivky v rámci Európy vykazujú stále klesajúci trend.
Spýtali sme sa na sysle žiakov základnej školy, ktorí sa o nich učia:
„Syseľ je vybrané slovo, je to malý hlodavec a píše sa v ňom tvrdé y po s.“ povedala žiačka 3 ročníka. „Tiež viem to isté a ešte že si syslí, čiže zhromažďuje potravu a preto je škodca.“ doplnil ju spolužiak. „Ja ešte viem, že sa s nimi dá hrať na Muráni. Ak sa ti tam podarí zaparkovať a kúpiť si vrecko so žrádlom, môžeš strčiť ruku k elektrickej ohrade a oni prídu a žerú ti z nej. “
Na otázku, čo sa ešte naučil pri návšteve sysľoviska, už nič nedodal. V ankete, ktorú sme medzi žiakmi robili, vyšli podobné výsledky. 97 % zo 75 opýtaných na otázku, čo je syseľ, odpovedalo, že vybrané slovo. 53% z nich si myslí, že je to škodca, čo kradne obilie. Prieskum ukázal, že o sysľovi sa síce učí v slovenskej škole každé dieťa, no v skutočnosti o ňom vedia veľmi málo, alebo poznajú len pravopis jeho názvu či niekoľko mýtov o jeho živote a škodlivosti.
Väčšina opýtaných si myslí, že syseľ je škodca, ale opak je pravdou. Pre svoj život potrebuje pasienky. Potrebuje mať dobrý výhľad, aby videl predátora a to mu nespásané lúky neposkytnú. Zároveň však nemôže byť na nízko vykosených plochách, lebo by ho predátor zahliadol. Konzumuje menší hmyz a jeho jedálniček dopĺňajú malí škodcovia ako hraboš. Syseľ sa živí semenami, ale do sýpok nechodí. Konzumuje semiačka lúčnych tráv a kvetov skoro dozrievajúce plody stromov.
„Syseľ je taktiež dáždnikový druh. Obnovením pastvín preňho sa bude sa v ekosystéme dariť aj hmyzu a ďalším druhom, ktoré sú jeho súčasťou. Keď chránime jeho druh, tak sa pod jeho ‚dáždnik’ schová mnoho ďalších,“ hovorí Andrea Froncová
Na to, aby mohol byť vzácny syseľ pasienkový zachránený, ochranári u nás vynaložili veľké úsilie v rámci projektu LIFE, spolu s kolegami z Čiech a Poľska, kde vyhynul v 80-tych rokoch minulého storočia. Obnovili pasienkové biotopy, osadili ich vhodnými rastlinami a podporili vhodný hmyz, starali sa o jednotlivé kolónie, odchytávali sysle z lokalít, kde bola plánovaná výstavba a presúvali ich do staro-nových lokalít, upravených pre ich život a podporovali rast syslích kolónií.
Poslednou z náročných úloh, ktoré sú súčasťou projektu záchrany sysľa, je zvýšenie povedomia verejnosti o ochrane sysľa pasienkového. Z 27 syslích kolónií sa jedna, tá na Muránskej planine, stala miestom popularizácie sysľa. Ročne ju navštívia tisíce turistov. Vyvrátiť mýty o sysľoch u žiakov a naučiť ich niečo o jeho živote sa rozhodli aj mladé reportérky pre životné prostredie z CZŠ Narnia v Bratislave.
Spolu so staršími študentkami zo stredných škôl pripravili rovesnícke syslie envirovzdelávanie pre mladších spolužiakov. Pripravili si sysliu hostinu, objavovali stratégiu prežitia, spoznali syslí deň aj rok. Žiaci sa vyjadrili, že ich takéto učenie bavilo a že aj pravopis si ľahšie zapamätajú, keď už sysľa poznajú osobne. Viacerí vyjadrili aj túžbu stretnúť ho naživo v prírode.
„Som naozaj rada, že materiál, ktorý sme v rámci projektu ochrany pre školy pripravili, našiel praktické využitie a pomáha deťom spoznať tohto vzácneho tvora osobnejšie, bližšie a s radosťou.“ povedala ku ich vzdelávacej aktivite odborníčka z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne, spoluautorka materiálov na vzdelávanie o sysľoch Monika Chrenková.
Zdá sa, že sysle si zaslúžia mať svoje miesto nielen v krajine, ale aj v zážitkovom envirovzdelávaní, ktoré pomáha žiakom vidieť krajinu a jej zmeny v súvislostiach, potrebných pre udržateľný život.
Meno autora/autorov
Veková skupina
Škola
Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:
- 3. Kvalita zdravia a života
- 11. Udržateľné mestá a komunity
- 13. Ochrana klímy
- 15. Život na pevnine
Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:
Aktivity priamo súvisia s udržateľnosťou - zaobreajú sa ohrozeným druhom živočícha sysľom pasienkovým a zmenami krajiny, ktorá spôsobila, že jeho populácia klesla o 99,9%. Článok ponúka riešenia a autorky sa priamo zapojili do aktivít na jeho záchranu a v spolupráci s odborníkmi pripravili aj vzdelávanie. Tento druh živočícha ukazuje, aké dôležité je poznať súvislosti v krajine a správať sa udržateľne. Syseľ je dážndikový druh, čo znamená, že zakrýva viacero druhov, ktoré spolu s ním zmizli. Okolo jeho života je medzi ľuďmi veľa mýtov, ktoré reportérky pomáhajú "zboriť".
