Mladí reportéri pre životné prostredie

V meste Nová Dubnica sa každý rok v predvianočnom období predávajú kapry v kadiach priamo na Mierovom námestí. Tento zvyk k mestu patrí už od jeho začiatku, keď bolo vystavané v 50. rokoch minulého storočia počas socializmu. Práve v tomto období sa predaj kaprov z kadí stal tradičnou obyčaj nielen v celom vtedajšom Československu, ale aj v okolitých krajinách ako je Poľsko či Maďarsko. Táto tradícia však dnes vyvoláva u obyvateľov mesta Nová Dubnica viacero zmiešaných názorov a rovnako je to aj v rámci iných slovenských miest.

„Predaj kaprov je zvyk, ktorý na Vianoce musí byť!“ hovorí starší obyvateľ Novej Dubnice Marek. "Podľa mňa sú ryby jedným z tých diétnejších  jedál a tiež chutných. Kapry by sa mali predávať, ale nie takýmto spôsobom“, dodáva Šárka - ďalšia obyvateľka Novej Dubnice. „Bývam na námestí, kde niekoľko dní pred Vianocami vidím, ako tie kapry trpia - priamo z okna. Aj z toho dôvodu si ideme ryby radšej kúpiť na neďaleký rybník,“ vyjadrila svoju nespokojnosť rodená Novodubničanka Marika.

Podľa slov vedúcej odboru životného prostredia v Novej Dubnici Kataríny Bašnej si predaj kaprov však občania chvália. Medzi  nimi sú najmä starí Novodubničania, pre ktorých je ťažké cestovať pre čerstvú rybu do inej obce. Z tohto dôvodu mesto neuvažovalo o zákaze predaja kaprov. Zakázať predaj kaprov však nemusí byť jednoduché: „Malo by sa to konzultovať s právničkou, či je vôbec možné zakázať predaj týchto vianočných rýb. Čiže, toto nie je rozhodnutie mesta, ale legislatívy Slovenskej republiky, prípadne zákona Európskej únie,“ vysvetlila Katarína Bašná a dodala, že mesto má z predaja kaprov aj malý zisk, nakoľko si súkromný predajca zaplatí za prenájom verejného priestranstva.

Zakázať predaj kaprov však mesto na svojom území môže. Typickým príkladom je aj krajské mesto Žilina, ktoré sa k takémuto kroku odhodlalo v roku 2023. Poslanci sa pri schvaľovaní zákazu opierali o tvrdenia aktivistov z organizácie Humánny pokrok, ktoré uverejnili v rovnomennom zverejnenom dokumente na ich webovej stránke: „Tieto praktiky predaja kaprov už dávno nepatria do 21. storočia. Kapry si zaslúžia ochranu rovnako, ako všetky zvieratá, ktoré chováme. Predaj živých kaprov je barbarstvo, ktoré so sviatkami pokoja nemá nič spoločné,“ píšu autori dokumentu HUMÁNNY POKROK.

Problémom je podľa aktivistov okrem iného aj výlov a prevoz kaprov do miest, kde si ich ľudia kupujú. Vianočné kapry celé dni v kadiach len čakajú natlačené na sebe na rušnej ulici.  Obyvatelia s obľubou používajú aj igelitové tašky na prenos rýb do svojich domovov, to však je pre kapra stresujúce a bolestivé. Ďalším veľkým problémom sú vane, do ktorých ich kupujúci umiestňujú vo svojich domácnostiach, kým ich nezabijú. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá a navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. To je len zlomok argumentov, ktoré aktivisti predajcom kaprov vyčítajú.

Proti ochrancom kaprov sa však minulý rok pred Vianocami postavilo Združenie chovateľov rýb na Slovensku, ktorí vytvorili vlastnú petíciu. Tá má iba za pár týždňov okolo 21 000 podpisov, čiže to je skoro o 4000 podpisov viac, ako vyzbierala organizácia Humánny pokrok za uplynulé tri roky. Predajcom kaprov veľmi pomohli nedávne vianočné sviatky, kde zbierali podpisy priamo pri kadiach s rybami. Úspech tejto petície len dokazuje obľubu tradície kupovania vianočných kaprov z kadí u veľkej časti obyvateľstva Slovenska. 

Združenie chovateľov rýb na Slovensku zároveň upozorňuje na niekoľko nepresností, ktoré aktivisti uvádzajú vo svojich dokumentoch. „Tu sa okrem iného uvádza, že my rybári, ktorí chováme ryby, vychováme 14-20 kilogramové kapry. A aby sa ľuďom ľahšie nosili domov, tak ich potom v predvianočnom období nekŕmime, aby sme ich vyhladovali na 2-5 kg. Toto aj priemerne inteligentný človek chápe, že je to nezmysel biologický a aj ekonomický,“ hovorí prezident združenia chovateľov rýb na Slovensku Miroslav Šlenc. „Pri osobnom jednaní zástupcov Združenia chovateľov rýb na Slovensku s pánom Smrekom (pozn. riaditeľ organizácie Humánny pokrok) sme dospeli k záveru, že on a jeho "družina" nemajú základné vedomosti z prírodopisu a nerozumejú základným súvislostiam a zákonitostiam, ktoré v prírode fungujú už mnoho tisícročí. A ich úprimná snaha pomáhať zvieratám je bohužiaľ zatienená finančnými darmi a sponzorovaním od donorov, ktorí to nemyslia s našou krajinou dobre,“ dodal. Podľa Miroslava Šlenca zároveň petícia znevažuje prácu celého rybárskeho cechu a komplikuje uvádzanie ich produktov na trh. Aktivisti z organizácie Humánny pokrok na naše otázky však nereagovali.

Snáď najväčší spor medzi ochranármi a rybármi v tejto tematike sa týka faktu, či ryby pociťujú bolesť. Ide o dlhodobý a kontroverzný problém, nakoľko existujú viaceré štúdie vedcov, že ryby majú nervové zakončenia, ktoré reagujú na bolesť. Ďalšie štúdie však naznačujú, že ryby majú iba skôr akési reflexné podnety na stres. Táto téma je tak stále iba diskutovaná a ani vedci na ňu nemajú jasný názor.

https://www.facebook.com/rybnikykubrica/posts/pfbid0ToppZYkPp9wg6JgpxVwC... " />

Na Slovensku je však aj veľa rybárov, ktorí majú na tento problém úplne iný pohľad. Jedným z nich je aj novinár Jaroslav Šubjak, ktorý svoj názor a návrh na riešenie uverejnil v magazíne Slovenský rybár už v roku 2022:  „Mali by sme si brať príklad a ponaučenie od našich starých otcov a starých mám na dedine. Vtedy mali viac rybníkov ako teraz a bolo to najlepšie riešenie. Rybník predstavuje nový jedinečný biotop aj pre hmyz, obojživelníky, vodné vtáctvo či ďalšie živočíchy. Kapor prežije v rybníku doslova šťastný život, takmer v úplnej voľnosti a slobode – s kamarátmi a kamarátkami! Zároveň pri maximálnej starostlivosti, kde je okrem prirodzenej potravy navyše aj pravidelne prikrmovaný“.

Riešením by teda bolo, keby sa štátne orgány viac zaujímali o rybárstvo, zakladanie chovných rybníkov či o vzdelávanie obyvateľstva. Už v minulosti bolo bežné, že skoro každá väčšia obec či mesto malo svoje rybníky, kde sa kapry chodili nakupovať v predvianočnom období. Postupne však tieto rybníky a chovy zanikali a ľudia si veľmi rýchlo zvykli na to, že predajcovia rýb prídu priamo za nimi. A tak by bolo ideálne, keby si pred Vianocami ľudia urobili krátky výlet na rybiu farmu a kúpili si kaprov priamo tam. Ryby by tak boli zabité priamo na mieste a nemuseli by podľa aktivistov prežívať opakované dusenie, bolestivé dotyky či častokrát neodbornú manipuláciu, ktorá často môže pre kapra skončiť usmrtením pri plnom vedomí.