Mladí reportéri pre životné prostredie

Hádam každý z nás sa už minimálne raz za svoj život stretol s pojmom klimatická kríza. Uvedomujeme si dostatočne jej spojitosť s jedlom, ktoré jeme?

Štatistiky o množstve vyhadzovaného jedla ukazujú, že len malé množstvo ľudí nakupuje jedlo vedome, s ohľadom na cenu a spotrebu. Uhlíková stopa jedla môže byť ďalším z ukazovateľov toho, čo nakúpime a čo nie.  Prečo je dôležité o nej hovoriť? Lebo vďaka poznaniu týchto informácií dokážeme porovnať, ktorá zložka z nášho jedálnička má väčší a ktorá menší vplyv na hodnoty CO₂ v atmosfére. To nám umožňuje vyberať si jedlo, ktoré je pre planétu a udržateľnejší život najvhodnejšie.

Téme jedla v spojitosti s klimatickou krízou sa venovali aj odborníci na ekokonferencii v Žiline v roku 2023. Zúčastnili sa jej rôzne osobnosti, medzi nimi aj Chris Thaller, spoluzakladateľ a kreatívny leader spoločnosti Anything but ordinary a tvorca kampane Run for the oceans. Chris sa okrem iného venuje aj lektorovaniu, predovšetkým o udržateľnosti. V krátkom rozhovore priblížil, ako súvisia  klimatická kríza, jedlo a jeho vplyv na planétu a ako môžeme zmierniť svoju uhlíkovú stopu.

,,Klimatickú krízu by som definoval tak, že je to výsledný produkt prudkých a rýchlych klimatických zmien, ktoré majú široké a negatívne vplyvy na biotopy, rôzne ekosystémy alebo ľudí. Aj kvôli tomuto som presvedčený, že je to veľmi dôležitá téma, ktorá by sa mala rozhodne vyučovať na školách."

Na otázku, ako môžeme krítu zmierniť, dodal: ,,Záleží, ako sa na to pozrieme. Jeden zo spôsobov je kupovať si potraviny, ktoré majú menšiu uhlíkovú stopu. Pre ilustráciu, na 1 kg hovädzieho mäsa sa spotrebuje 7 kg CO₂. To je porovnateľné ako keby sme išli autom z Bratislavy do  Pričom pri 1 kg hrachu sa spotrebuje 0,9 kg CO₂. Ak je reč o hromadnom vyhynutí, ktoré je tiež dôsledkom ľudskej činností, ale aj globálneho otepľovania, tak sa tesne pred jedným nachádzame. Zem si sa za celú dobu, čo existuje, prešla piatimi masovými vymieraniami. V poslednej dobe vstupujeme do šiesteho.´´

Jeho slová potvrdzuje aj graf, uvádzajúci stopu CO₂ niektorých potravín. Jedlo sa javí byť možnosťou, ako každý človek môže znížiť množstvo skleníkových plynov len vďaka tomu, čo bude jesť a ako bude s potravinami nakladať.

Na základe tejto okolnosti sa študenti rozhodli urobiť prednášku pre budúcich pedagógov. V ankete po nej sa dozvedeli, že väčšina zúčastnených netušila o možnosti znižovažť svoju uhlíkovú stopu pomocou toho, čo jedia.  Cieľom mladých aktivistov bolo ukázať, aký je rozdiel medzi rastlinnou a živočíšnou stravou hlavne z hľadiska energetických hodnôt. V nasledujúcom grafe je zobrazené ako sa priemerne stravuje nasledujúca generácia edukátorov. Okrem iného pre účastníkov prednášky pripravili niekoľko pokrmov čisto len z rastlinnej stravy.

Napriek tomu, že má rastlinná strava menšiu uhlíkovú stopu ako živočíšna, nemôžeme s úplnou istotou povedať, že je udržateľnejšia alebo zdraviu prospešnejšia. Rovnako ako v živočíšnej strave sa nájdu potraviny, ktoré nie sú nutrične plnohodnotné, tak aj v rastlinnej. To, akým spôsobom sa kto stravuje, záleží od osobných stravovacích zvyklostí či zdravotne podmiených obmedzení.