Mladí reportéri pre životné prostredie

Od začiatku roku 2022 sa na Slovensku zálohuje. Slováci si museli zvyknúť, že plechovky a PET fľaše s označením ,,Z,, už nepokrčia, ale odnesú do obchodu s odberným automatom. Zálohovaním sa podľa EÚ dá naplniť cieľ 90% návratnosti fliaš a plechoviek do obehu, zatiaľ čo na Slovensku sa doteraz recyklovalo len niečo cez 60 %. Pätnásť centov vyplatených za vrátené obaly by malo byť pre ľudí motivujúce. Vyhovuje systém zálohovania všetkým?

Väčšina ľudí zálohovanie považuje za dobrý nápad, pretože vedia, že pomáha životnému prostrediu, vyplynulo z dopytovania verejnosti prostredníctvom dotazníka žiakov zo ZŠ K. Kuffnera v Sládkovičove. Nevedeli však, prečo treba fľaše či plechovky nosiť nestlačené, keď to automat aj tak pokrčí. „Automat musí prečítať čiarový kód, že je to skutočne tá fľaša, ktorá je pod zálohovým systémom, aby nezaplatil za niečo, za čo záloh nebol vyplatený," vysvetlila Katarína Kretter z OZV ENVI-PAK.

Problémom je neochota vracať sa do obchodu i zvyk na starý systém

Svoj názor na zálohovanie vyjadrili aj dopytovaní žiaci v škole - mnohí z nich si myslia, že zálohovanie je dobré a potrebné. Žiakov motivuje fakt, že dostanú naspäť peniaze, avšak niektorým prekáža, že PET fľaše a plechovky treba nosiť naspäť do obchodu. Vadí im aj systém pri samoobslužných pokladniach, kde sa často stáva, že musia dlho čakať, aby odovzdali blok za vrátené fľaše. K tomuto problému sa vyjadrila Lucia Morvai, riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu Správcu zálohového systému: „Čo sa týka alternatívnych funkcionalít, ako vyplatenie zálohov bezhotovostne, napríklad pay-pal a podobne, do budúcna ich určite plánujeme zaviesť. Aktuálne je systémovo možné len vyplatenie cez kupón – ako hotovosť alebo zľava z nákupu.“

Za ďalší problém ľudia považujú to, že fľašu zo zvyku pokrčia, pretože skrátka zabudnú. Nájdu sa však medzi ľuďmi aj takí, čo nevracajú fľaše späť vôbec. Skúsenosti z Litvy však ukazujú, že zálohovanie pomáha. V čase, keď tu bol zavádzaný zálohovací systém, sa pomocou klasického kontajnerového systému darilo vyzbierať len asi tretinu všetkých PET obalov uvedených na trh. Už po roku však stúpol počet vyzbieraných komodít dvojnásobne a do dvoch rokov sa ustálil na 92%.

Zálohomaty nenájdeme v každej prevádzke

Ako je možné postupovať v menších obciach, kde prevádzky nespĺňajú kritéria na povinné zavedenie zálohových automatov? Katarína Kretter poradila:  „Podľa našich informácií aj malé prevádzky, ktoré nemajú miesto na automat, sa budú môcť prihlásiť do zálohovacieho systému. Môžu ručne oskenovať fľašu a vyplatiť záloh. Musí to byť však na dobrovoľnosti týchto odborníkov. Problém by však nastal, ak by obchodníkovi za niektoré fľaše záloh nevrátili, ale on už záloh zákazníkom vyplatil.“

V sieti COOP Jednota sa podľa slov Jána Mášika rozhodli automaty umiestniť aj do menších obcí, aby podporili systém zálohovania a jeho dostupnosť.  Lucia Morvai spomenula, že cieľom Správcu záloh je pracovať systematicky na rozvoji siete odberných miest, aby bola dostatočne široká a bolo pre spotrebiteľov jednoduché vrátiť obal. „Zároveň však tak komplexný systém musí byť nastavený udržateľne aj z pohľadu efektívnosti rozmiestnenia a následnej logistiky,“ povedala. Pre ľudí, ktorí nechodia do mesta, ako napríklad dôchodcovia, by bolo dobré nájsť si niekoho, kto bude ochotný do väčšieho mesta zájsť a zaniesť aj ich fľaše a plechovky. Popri zálohovaní však netreba zabúdať, že tu máme aj iné plastové obaly, ktoré sa naďalej riadne separujú. 

Slovensko nie je jediný štát, v ktorom sa zálohuje. Podobné systémy nájdeme aj v štátoch USA, Kanade, v Izraeli, ale aj v štátoch Európskej Únie ako napríklad vo Švédsku, Holandsku,  Nórsku alebo na Islande. Výška zálohy za PET fľaše sa pohybuje od siedmich centov v Chorvátsku po 40 centov vo Fínsku. Takmer všetky systémy dokážu vyzbierať viac ako 85 % všetkých PET fliaš uvedených na trh. Všetky tieto problémy sú ale na základe príkladov zo zahraničia, kde zavádzali zálohovanie skôr, prekonateľné. Napriek všetkým uvedeným problémom sa podľa Ministerstva ŽP SR za dva mesiace od spustenia systému podarilo vyzbierať 4 000 000 fliaš a plechoviek.

Riešenie sa môže nachádzať priamo v školách

Čo s neochotou žiakov vracať sa späť do obchodu s prádznymi fľašami a plechovkami? Ako dobrý príklad uviedla škola Narnia z Bratislavy, kde sa rozhodli vyčleniť samostatný kontajner na zálohované fľaše a plechovky a po určitej dobe ich odnášajú do zálohomatov.

Tento príklad by mohol inšpirovať aj iné školy. Takto vyzbierané peniaze za fľaše a plechovky od žiakov by vedeli  využiť napríklad na nákup kancelárskeho papiera, tonera či hygienických potrieb. Všetko by však malo byť po dohode s vedením školy a napríklad pod vedením školského parlamentu, respektíve inej skupiny žiakov, ktorí sa v škole aktivizujú. Aj takýmto  spôsobom sa dá podporiť zálohovanie na školách či vo firmách, kde by si mohli vrátené zálohy vymeniť napríklad za nákup kávy i čaju.