Mladí reportéri pre životné prostredie

Šaty robia človeka. Veta, ktorú sme už určite všetci počuli. Dnes je vo svete pravdivejšia ako kedykoľvek predtým, keďže mnohí posudzujú toho druhého práve podľa oblečenia. Každý deň sa vyrobia milióny kusov oblečenia, predávajú sa vo veľkoobchodných reťazcoch a skončia na skládkach odpadu. Máme najväčší prístup k oblečeniu za najlepšie ceny v histórii.

Prečo je to tak?

Zmena nastala koncom minulého storočia, kedy vznikol pojem fastfashion alebo „rýchla móda“. Ľuďom, ktorí boli zvyknutí na novú kolekciu každú sezónu, začali známe značky ponúkať nové a moderné kúsky takmer každý týždeň. Zvýšil sa dopyt, čím sa zvýšila aj výroba.

Opačná strana mince

V posledných rokoch sa téma ochrany životného prostredia stáva vo svete stále viac aktuálnou. Hovorí sa  o nadmernej výrobe jednorazových plastov, recyklácii odpadu, zvýšených emisiách či o globálnom otepľovaní.  Je priveľa dôvodov, ktoré zapríčiňujú ničenie našej planéty. Napadne však bežného spotrebiteľa, že na vine môže byť aj jeho oblečenie?

Dnes je odevný priemysel po ropnom priemysle druhým najviac znečisťujúcim priemyslom vo svete. Výroba oblečenia, rovnako ako aj jeho rozklad sa tak pre životné prostredie stali veľkým problémom. Výroba odevov má nielen negatívny ekologický dopad, ale i etický. Za krásnym oblečením sa často skrýva dehonestujúce zaobchádzanie s pracovníkmi, či detská práca. Nevynímajúc zdravotné riziká a znečistenie životného prostredia už pri samotnej výrobe oblečenia. Je to napríklad využívanie pesticídov pri výrobe bavlny, tvorba emisií, používanie chemikálií pri farbení oblečenia, znečisťovanie vôd týmito chemikáliami, či znečisťovanie oceánov mikroplastami. Väčšina ľudí vidí problém hlavne s oblečením na skládkach, kde jeho rozklad môže trvať stovky rokov. Je vôbec možné znížiť spotrebu oblečenia a tým aj zredukovať jeho výrobu?

Možností je veľa

Študenti nášho gymnázia sa nad touto otázkou zamysleli a pokúsili sa hľadať riešenie. „Najjednoduchšie by bolo, keby sme nevyhľadávali každý mesiac nové rifle, či blúzku. A ak už túžime po zmene oblečenia, tak sa zamyslime, aj nad tým, čo s tým obnoseným, ktoré ešte nepatrí do koša,“ vyjadrila sa jedna zo študentiek.

Po skúmaní možností zo svojho okolia študenti zistili, že alternatívnych spôsobov ako získať, či sa zbaviť oblečenia ekologickým spôsobom je na Slovensku viac.Okrem známeho nakupovania v secondhandoch si dnes môžu ľudia zaobstarať zaujímavé kúsky do svojho šatníka pomocou internetových bazárov, búrz či menej známeho SWAPU. Odovzdať oblečenie môžu i v charite, či zberných kontajneroch, odkiaľ sa odevy dostanú k ľuďom z najchudobnejších vrstiev, či ľuďom bez domova.

Nová šanca pre odevy i životné prostredie

Burzy a bazáre sú organizované najmä v menších komunitách, napríklad medzi mamičkami. Ako prezradila pani Boorová z Materského centra Žabka v Starej Turej, populárne sú burzy hračiek, kojeneckých potrieb a hlavne oblečenia pre malé deti. "Mamičky si z materského príspevku často nemôžu dovoliť kúpiť nové oblečenie a na druhej strane, deti z oblečenia rýchlo vyrastú, takže na burze je možné získať za lacný peniaz krásne, často skoro nové kúsky," dodala.

Menej známy spôsob recyklácie odevov je SWAP. Slovo swap pochádza z anglického jazyka a v preklade znamená výmena. Preto ho v slovenčine môžeme nazývať aj ako výmenný obchod. Tento typ obchodovania je známejší v zahraničí, ale začína byť populárny už aj na Slovensku. V Trenčíne sa v decembri uskutočnila takáto akcia po prvýkrát a jednou z organizátoriek bola Veronika Bohušová zo ZeroWaste Trenčín. Myšlienku na vytvorenie tejto akcie dostali s kolegyňou potom ako videli, že má veľký úspech aj v Bratislave. Záujemci mohli priniesť oblečenie, ktoré už nenosia a dať tak týmto veciam opäť využitie. „Ľudia swapovali oblečenie, ktoré by s pokojným svedomím dali aj svojmu známemu. Veci boli nepoškodené, pekné, čisté a vyprané. Na začiatku swapu nám ho odovzdali a na oplátku si mohli zobrať prvotriedne kúsky od niekoho ďalšieho“, vysvetlila pani Bohušová. Ďalej dodala, že cieľom takýchto akcií je, aby sa ľudia začali zamýšľať nad tým, koľko zbytočného textilného odpadu vzniká a odkiaľ pochádza ich oblečenie. Veci, ktoré po swape zostali, poskytli študentom odevného dizajnu a tak im umožnili aby nenosenému oblečeniu dali druhý život.

Nástrahy odevného priemyslu

Ako sa zhodne vyjadrili organizátorky spomenutých akcií, je dôležité poukazovať na negatívny dopad odevného priemyslu na životné prostredie. Hlavne pre mladšie generácie je dôležité hovoriť o ekologickom dopade oblečenia, uvedomiť si vážnosť týchto dôsledkov a diskutovať o spôsoboch, akými ich možno obmedziť. Každý krôčik k lepšej budúcnosti začína od jednotlivca.

Preto ak si nabudúce budeme chcieť kúpiť v obchode nové nepotrebné tričko len preto, že je v zľave, skúsme sa zamyslieť nad tým, či naozaj občas nie je menej viac.