Každý nám dá za pravdu ak povieme, že pred pár rokmi pojmy ako ekológia, recyklácia, vegetariánstvo či fast fashion neboli veľmi známe. V dnešnej dobe sú to však bežné slová, ktoré počúvame každodenne, či už zo školy, médií, domova alebo sociálnych sietí. Žiaľ, existujú aj ľudia, ktorým na životnom prostredí vôbec nezáleží a berú to len ako chvíľkový trend, do ktorého sa však budú musieť zapojiť. Naša planéta má dnes približne 7,6 miliárd obyvateľov a každým dňom tento počet rastie. Podľa vedcov a štúdií nás bude v roku 2050 viac ako 10 miliárd. Ak chceme, aby Zem dokázala uživiť takýto počet ľudí, musíme radikálne zmeniť spôsob stravovania a životný štýl vo viacerých oblastiach.
Strava zdravá pre planétu
Jednou z vecí, ktorú treba zmeniť, je stravovanie. Je to najmä veľké množstvo mäsa, ktoré prijímame, pretože práve mäso u väčšiny ľudí tvorí 80%-90% stravy. Na raňajky šunka, na obed guláš, na večeru kura, medzitým nejaká paštéta či saláma. Priemerný človek za svoj život skonzumuje približne 7500 zvierat a vo väčšine prípadov sú to zvieratá z veľkochovov (v Európe až 64%). Podstatou veľkochovu je vyprodukovať čo najväčšie množstvo mäsa, vajec alebo mlieka v čo najkratšom čase a za čo najnižšiu cenu.
Aj pri otázke, či je mäso zdravé, sa vedú mnohé diskusie. Na jednej strane sú ľudia, ktorí v mäse vidia najväčšie množstvo bielkovín a iných prospešných látok. Na strane druhej sa tieto látky dajú získať i z iných potravín, ako sú napríklad strukoviny, orechy, sója alebo brokolica. Nedá sa jednoznačne tvrdiť, že mäso je nezdravé, ale nekvalitné a nekvalitne spracované mäso nikomu neprospeje. Tu vzniká druhý problém - nekvalitné produkty nestoja veľa a preto sa kvalitné a čerstvé potraviny zdajú ľuďom pridrahé. To nám potvrdil i malý prieskum medzi ľuďmi v jednom z hypermarketov v našom meste. Práve cena bola dôvodom, prečo nenakupujú mäso v lokálnych malých mäsiarstvach.
Nie všetci by mali byť vegetariáni či vegáni, no každý by sa mal zamyslieť nad spôsobom svojho stravovania. Či to prospieva človeku ako jednotlivcovi, prírode, planéte, zvieratám a či je príjem nadmerných živočíšnych produktov naozaj nutný a potrebný pre naše telo.
Začnime od seba
Významnou časťou ochrany životného prostredia, na ktorú je stále málo kladený dôraz je recyklácia alebo separovanie, hoci šírenie osvety a posúvanie informácií tvorí dôležitú súčasť nášho života. O triedení odpadu počúvame z rôznych médií. Napriek tomu existuje ešte veľa ľudí, ktorí si povedia „A načo? Veď jeden veľa nezmôže.“ Napriek tomu, treba začať od seba. Nikto nie je dokonalý, a tak aj separovať odpad sa treba naučiť. Vo väčšine miest kam prídeme, sa dnes už nachádzajú recyklačné koše, najčastejšie na papier a plast. Preto neexistujú výhovorky alebo dôvody na to, prečo netreba triediť. Je to nevyhnutnosť, ktorú skôr či neskôr budú musieť prijať a akceptovať všetci.
Jedným, ale nie jediným problémom, ktorý s touto témou súvisí, sú jednorazové plasty. Sú všade, kam sa pozrieme. Igelitové tašky, vrecká, slamky a iné predmety, ktoré našu planétu doslova pohlcujú. Nejeden z nás už určite videl obrázok oceánu, kde plával „plastový“ ostrov. Alebo sa stačí prejsť do blízkej prírody a sme presvedčení, že by sme sa vrátili s igelitkou plnou odpadkov. Pritom stačí poznať pár jednoduchých krokov, aby sa situácia zlepšila. K nim patrí napríklad nepoužívanie plastových igelitiek a vreciek. Stačí ich vymeniť za textilné, ktoré si ľahko vieme ušiť aj doma za pár minút zo starého oblečenia. Namiesto plastovej fľaše môžeme nosiť svoju vlastnú, najlepšie sklenenú alebo hliníkovú. Drogériu a kozmetiku plnú chemikálií dokážeme vymeniť za prírodnejšie alternatívy.
Všetky jednorazové plasty už v dnešnej dobe vieme nahradiť inými materiálmi, ktoré sú kompostovateľné alebo rozložiteľné v prírode a je len na nás, či chceme investovať do lepšej budúcnosti. Zaráža nás fakt, že keď sa snažíme ľuďom z nášho okolia vysvetliť nepotrebnosť jednorazových plastov, počujeme názory ako napríklad: „Ale ja tú slamku v nápoji potrebujem!“. No otázka znie, naozaj?
V našich životoch sa nemusíme hneď výrazne obmedzovať, alebo si niečo zakazovať. Je to len o prispôsobení sa a nájdení vhodných alternatív k pohodlnému a spokojnému životu. Predchádzajúce riadky nevravia o eko-aktivistoch alebo vedcoch, ale o obyčajných ľuďoch, ktorí i malými krokmi môžu prispieť k veľkým zmenám.
Meno autora/autorov
Veková skupina
Škola
Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:
- 3. Kvalita zdravia a života
- 6. Čistá voda a hygiena
- 12. Zodpovedná spotreba a výroba
Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:
Článok je síce všeobecným pohľadom na životné prostredie ako také, ale podľa nás jasne poukazuje na problémy spojené s kvalitou zdravia a života, pričom podáva návod na zmenu a čo táto zmena môže priniesť. Z článku tiež vyplýva, že ak budeme zodpovední k prírode a budeme ju udržiavať v čistote, ona sa nám zato odmení neznečistenými podzemnými vodami, či prepuknutím nebezpečných chorôb, ktoré idú ruka v ruke s nečistotou.