Klimatická kríza - pojmy a strategické dokumenty

Klimatická zmena

Pod týmto pojmom (alebo zmena klímy) rozumieme iba tú zmenu dlhodobého režimu počasia (klimatické charakteristiky za 30 a viac rokov), ktorá je spôsobená rastom skleníkového efektu atmosféry zapríčineného aktivitami ľudstva. Alternatívne pojmy s nábojom naliehavosti, ktoré sa čoraz viac používajú, sú klimatická kríza a klimatická núdza

Klimatická núdza / Climate emergency

Už 16 krajín sveta (r. 2020) vyhlásilo stav "klimatickej núdze". Ide o akt zdôraznenia mimoriadnej situácie, v ktorej sa nachádzame a volanie po urgentných krokoch na zníženie alebo zastavenie zmeny klílmy a na zabránenie potenciálne nezvratným škôd na životnom prostredí, ktoré z klimatickej zmeny vyplývajú. 

Uhlíková neutralita

Stav, kedy je z atmosféry pohltených toľko emisií, koľko sa ich tam vypustí. Pohltenie možno dosiahnuť pomocou prírodných procesov (pôda, lesy, oceány), alebo prostredníctvom technológií ako zachytávanie, využívanie a skladovanie uhlíka.

V rámci Zelenej dohody má EÚ cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, čo znamená, že odstráni toľko isto emisií CO2, koľko vyprodukuje.

Medzivládny planel pre zmenu klímy (IPCC) 

IPCC zriadili Svetová meteorologická organizácia  (WMO) a Organizácia spojených národov pre životné prostredie, aby skupina vedcov poskytla objektívny zdroj vedeckých informácií. V roku 2013 IPCC objasnil podiel ľudských aktivít v oblasti zmeny klímy, keď vydal piatu hodnotiacu správu. Záver je kategorický: zmena klímy je skutočná a hlavnou príčinou sú ľudské aktivity. Podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) musíme urobiť všetko preto, aby svetová teplota nevzrástla o viac ako 1,5 stupňa Celzia, inak budú dopady zmien podnebia nezvrátiteľné. Na to je potrebné, aby sme do polovice 21. storočia dosiahli uhlíkovú neutralitu. Tento cieľ stanovuje aj Parížska klimatická dohoda, ktorú podpísalo 195 signatárov, vrátane EÚ.

Mitigácia (v súvislosti s klimatickou zmenou)

Súbor opatrení na zmiernenie vplyvov človeka na klimatický systém Zeme, teda predchádzanie a znižovanie emisií skleníkových plynov alebo zvýšenie ich zachytávania, aby sa zabránilo otepleniu planéty na extrémnejšie teploty. 

Príklady mitigačných opatrení (riešia príčiny klimatickej zmeny):

• modernizácia budov, aby boli energeticky efektívnejšie
• prechod na obnoviteľné zdroje energie
• udržateľná mobilita v mestách (cyklodoprava, verejná doprava na bioplyn)
• zavedenie uhlíkovej dane (výrazné zdraženie leteniek)

Adaptácia (v súvislosti s klimatickou zmenou) 

Proces prispôsobenia sa aktuálnej alebo očakávanej klíme a jej účinkom  Cieľom je znížiť našu zraniteľnosť voči škodlivým účinkom zmeny podnebia (ako je zvyšovanie morskej hladiny, intenzívnejšie extrémne poveternostné podmienky alebo potravinová neistota).

Príklady adaptačných opatrení:

• zadržiavanie a využívanie dažďovej vody
• protipovodňové opatrenia
• zelené strechy
• fontány v mestách
• plodiny, ktoré sa dokážu prispôsobiť meniacemu sa podnebiu

Odolnosť / reziliencia (z anglického resilience)

Schopnosť systému vyrovnať sa so zmenou a pokračovať v rozvoji. Systémom môžeme rozumieť jednotlivca, obec, komunitu alebo napríklad ekosystém či celú ekonomiku. (Od roku 2012 pribudli k udržateľným mestám aj tzv. odolné mestá, napr. Rotterdam a Haag v Holandsku, ktoré budujú medzi jednotlivcami, v komunitách, inštitúciách, podnikoch a systémoch kapacity na prežitie, adaptáciu a rast bez ohľadu na to, aké chronické tlaky a akútne otrasy zažívajú).

Príklad opatrenia na zvýšenie odolnosti v súvislosti s klimatickou zmenou:

• Inštalácia zábran proti spätnému toku v systéme odtoku búrkovej vody pobrežného mesta zvýšila jeho odolnosť voči povodniam v dôsledku extrémneho prílivu.

Fridays for Future https://fridaysforfuture.org  

Celosvetové hnutie, ktoré naštartovala v tom čase 15-ročná študentka, dnes známa klimatická aktivistka Greta Thurnberg. Greta každý deň protestovala pred švédskym parlamentom za účinnejšie opatrenia proti emisiám. Milióny ľudí z celého sveta sa od augusta 2018 pravidelne pripájali ku Grete každý piatok, aby demonštrovali proti tomu, že politici prehliadajú najväčší problém, akému ľudstvo čelí. Hnutie Fridays for Future je súčasťou nádejnej novej vlny zmien, ktorá inšpiruje milióny ľudí, aby podnikli kroky v oblasti klimatickej krízy.

Petícia Klíma ťa potrebuje https://www.klimatapotrebuje.sk 

Cieľom iniciatívy Klíma ťa potrebuje je v prvom rade vyslať zásadný signál slovenskej politickej reprezentácii, že na Slovensku je veľká skupina ľudí, ktorým nie je ľahostajné riešenie klimatickej zmeny. Petícia je spôsob, vyvolať veľkú spoločenskú diskusiu na túto tému a zároveň zaviazať vládu Slovenskej republiky, aby začala realizovať konkrétne kroky na riešenie klimatickej zmeny.

Kalkulačka uhlíkovej stopy https://iep.sk/Kalkulacka 

Kalkulačka je jednoduchý a šikovný nástroj, ktorý dokáže odhadnúť ročnú produkciu emisií CO2 jednotlivca na základe viacerých vstupných údajov. Každý z nás svojou aktivitou produkuje uhlíkovú stopu. Jej veľkosť závisí od toho, ako bývame, koľko cestujeme, od konzumácie mäsa a ďalších faktorov. Kalkulačku pripravil Inštitút environmentálnej politiky. 

Strategické dokumenty:

Európska zelená dohoda - plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti.Primárnym cieľom Európskej zelenej dohody je zabezpečiť aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Ďalšie ciele: zabezpečenie dodávky čistej a cenovo dostupnej energie, rozvoj obehového hospodárstva, výstavba a obnova budov alebo doprava.. Vypracovanie a následná implementácia Stratégie z „Farmy na stôl“ má zase viesť k udržateľnejšej potravinovej politike zapojením všetkých fáz potravinového reťazca. (Zdroj: web Ministerstva životného prostredia, ďalšie materiály týkajúce sa témy klimatickej zmeny na  https://www.minzp.sk/klima/) 

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Cieľom stratégie je identifikovať všetky opatrenia, vrátane dodatočných, ktoré povedú k dosiahnutiu klimatickej neutrality v SR do roku 2050. Daný stav bude znamenať, že v danom roku bude emitované maximálne také množstvo emisií, ktoré nepresiahne emisný zvyšok.

Pribúdajú mestá, ktoré majú spracovaný dokument stratégia adaptácie na klimatickú zmenu, napríklad Trnava http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/Strategia_adaptacie_Trnava%20schv%C3%A1len%C3%A1.pdf