Pocitová mapa - participatívno-reportérska aktivita

Zapájanie verejnosti do tvorby verejných priestorov, postavené na iniciatíve Pocitová mapa, s terénnou aktivitou - mapovaním pocitov v mieste bydliska žiakov (anketa) a spracovaním reportážneho článku.

Popis aktivity: 

V úvodnej hodine pedagóg uvedie žiakov do problematiky – vysvetlí, ukáže, čo je pocitová mapa a na čo je dobré mapovanie dobrých a zlých pocitov obyvateľmi obcí a miest: napr. pomocou reportáže RTVS o pocitových mapách. Nasleduje práca s Pracovným listom Pocitová mapa (v prílohe): žiaci si prečítajú článok Ľudia ukazujú, kde v Trenčíne sú lepšie a horšie miestavďaka čomu sa môžu bližšie oboznámiť s pocitovou mapou a s prvkami reportážneho článku (text kurzívou v zátvorkách červenou farbou). Na záver hodiny diskusia v triede. V príprave na ďalšie pokračovanie aktivity (v teréne) učiteľ rozdá žiakom Pracovný list - reportérska aktivita v teréne k Pocitovej mape a vyzve ich, aby si ho na domácu úlohu preštudovali a rozdelili sa do skupín po 3 - 5 žiakoch.

Aktivita v teréne začína diskusiou nad Pracovným listom - reportérska aktivita v teréne k Pocitovej mape - je všetko žiakom jasné? Učiteľ znovu zadá základnú úlohu - zber materiálu a tvorba reportáže, dovysvetlí ďalšie potrebné informácie a súvislosti podľa potreby. Následne žiaci samostatne pracujú v skupinách. Po zozbieraní materiálu sa žiaci s pedagógom opäť stretnú a dohodnú ďalší postup: alebo dokončenie reportáží v triede na ďalšej hodine alebo ich rozpracovanie v skupinách zadá ako domácu úlohu.

Na nasledujúcej hodine jednotlivé skupiny žiakov prezentujú svoje reportáže - formou PPT alebo formou posterov. V diskusii nad výsledkami práce žiaci s pedagógom dohodnú, ktoré poznatky a ako odovzdajú obecným/mestským autoritám (starostovi/primátorovi, obecným poslancom ap.).

Čo je pocitová mapa?

Pocitová mapa je nástroj, ktorý ponúka možnosť aktívneho zapojenia občanov do zberu informácií a názorov na verejné priestory vybraných slovenských miest. Vychádza zo situácie, že úradníci zo samospráv často robia rozhodnutia, akoby žili  v inom meste, akoby nepoznali potreby ľudí, ktorí tam žijú.  Projekt Pocitové mapy beží na Slovensku od marca 2018, kedy ho skupina architektov a aktivistov úspešne odštartovala v Prešove, v spolupráci s vedením mesta. Do týždňa spustili mapu pre všetky krajské a pár okresných miest, spolu 19 samospráv. Zber dát sa uskutočňuje online. Samotní obyvatelia môžu do mapy vyznačiť dobré alebo zlé miesta a tiež pridať svoj komentár. Viac info na www.pocitovamapa.sk.

Ciele: 
  • poznať príklad občianskej aktivity pre lepšie územné plánovanie;
  • pochopiť potrebu kultivovania verejných priestorov;
  • poznať prvky reportážneho článku;
  • získať zručnosti pri zbere materiálu, formou ankety medzi ľuďmi;
  • získať zručnosti, potrebné k tvorbe a prezentácii reportážneho článku.
Príprava, pomôcky : 

prezentačná technika, vytlačenie pracovných listov na rozdanie do skupín žiakov

Trvanie aktivity: 

3 - 4 vyučovacie hodiny

Popis aktivity v krokoch: 
  1. Úvod do problematiky – čo je pocitová mapa a na čo je dobré mapovanie dobrých a zlých pocitov obyvateľmi obcí a miest: reportáž RTVS o pocitových mapách.
  2. Práca s Pracovným listom Pocitová mapa (v prílohe): žiaci si prečítajú článok Ľudia ukazujú, kde v Trenčíne sú lepšie a horšie miestavďaka čomu sa môžu bližšie oboznámiť s pocitovou mapou a s prvkami reportážneho článku (text kurzívou v zátvorkách červenou farbou). Na záver diskusia v triede.
  3. Praktická aktivita v teréne spojená s mapovaním pocitov obyvateľov obce/mesta formou ankety v štyroch oblastiach: kvalita verejných priestorov, zeleň, doprava a klimatická pohoda. Práca s Pracovným listom - reportérska aktivita v teréne k Pocitovej mape (v prílohe).
  4. Spracovanie reportérskeho výstupu formou reportážneho článku a jeho publikovanie na www.mladireporteri.sk a sociálnych sieťach, prípadne doručenie poslancom alebo vedeniu mesta.
Tipy na rozšírenie, modifikáciu: 

Rozhovory - praktická aktivita v teréne s rozhovormi s obyvateľmi obce - je možné zameniť za prieskum medzi rodinnými príslušníkmi žiakov (napr. v prípade dištančného vzdelávania).