Vysvetlenie pojmov

Klimatická zmena  - Pod týmto pojmom (alebo zmena klímy) rozumieme iba tú zmenu dlhodobého režimu počasia (klimatické charakteristiky za 30 a viac rokov), ktorá je spôsobená rastom skleníkového efektu atmosféry zapríčineného aktivitami ľudstva. Alternatívne pojmy s nábojom naliehavosti, ktoré sa čoraz viac používajú, sú klimatická kríza a klimatická núdza

Klimatická núdza / Climate emergency - Už 16 krajín sveta (r. 2020) vyhlásilo stav "klimatickej núdze". Ide o akt zdôraznenia mimoriadnej situácie, v ktorej sa nachádzame a volanie po urgentných krokoch na zníženie alebo zastavenie zmeny klílmy a na zabránenie potenciálne nezvratným škôd na životnom prostredí, ktoré z klimatickej zmeny vyplývajú. 

Uhlíková neutralita - stav, kedy je z atmosféry pohltených toľko emisií, koľko sa ich tam vypustí. Pohltenie možno dosiahnuť pomocou prírodných procesov (pôda, lesy, oceány), alebo prostredníctvom technológií ako zachytávanie, využívanie a skladovanie uhlíka. V rámci Zelenej dohody má EÚ cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, čo znamená, že odstráni toľko isto emisií CO2, koľko vyprodukuje.

Medzivládny planel pre zmenu klímy (IPCC) - IPCC zriadili Svetová meteorologická organizácia  (WMO) a Organizácia spojených národov pre životné prostredie, aby skupina vedcov poskytla objektívny zdroj vedeckých informácií. V roku 2013 IPCC objasnil podiel ľudských aktivít v oblasti zmeny klímy, keď vydal piatu hodnotiacu správu. Záver je kategorický: zmena klímy je skutočná a hlavnou príčinou sú ľudské aktivity. Podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) musíme urobiť všetko preto, aby svetová teplota nevzrástla o viac ako 1,5 stupňa Celzia, inak budú dopady zmien podnebia nezvrátiteľné. Na to je potrebné, aby sme do polovice 21. storočia dosiahli uhlíkovú neutralitu. Tento cieľ stanovuje aj Parížska klimatická dohoda, ktorú podpísalo 195 signatárov, vrátane EÚ.

Mitigácia (v súvislosti s klimatickou zmenou)  - súbor opatrení na zmiernenie vplyvov človeka na klimatický systém Zeme, teda predchádzanie a znižovanie emisií skleníkových plynov alebo zvýšenie ich zachytávania, aby sa zabránilo otepleniu planéty na extrémnejšie teploty. 

Príklady mitigačných opatrení (riešia príčiny klimatickej zmeny):

  • modernizácia budov, aby boli energeticky efektívnejšie
  • prechod na obnoviteľné zdroje energie
  • udržateľná mobilita v mestách (cyklodoprava, verejná doprava na bioplyn)
  • zavedenie uhlíkovej dane (výrazné zdraženie leteniek)

Adaptácia (v súvislosti s klimatickou zmenou)  - proces prispôsobenia sa aktuálnej alebo očakávanej klíme a jej účinkom  Cieľom je znížiť našu zraniteľnosť voči škodlivým účinkom zmeny podnebia (ako je zvyšovanie morskej hladiny, intenzívnejšie extrémne poveternostné podmienky alebo potravinová neistota).

Príklady adaptačných opatrení:

  • zadržiavanie a využívanie dažďovej vody
  • protipovodňové opatrenia
  • zelené strechy
  • fontány v mestách
  • plodiny, ktoré sa dokážu prispôsobiť meniacemu sa podnebiu

Odolnosť / reziliencia (z anglického resilience) je schopnosť systému vyrovnať sa so zmenou a pokračovať v rozvoji. Systémom môžeme rozumieť jednotlivca, obec, komunitu alebo napríklad ekosystém či celú ekonomiku. (Od roku 2012 pribudli k udržateľným mestám aj tzv. odolné mestá, napr. Rotterdam a Haag v Holandsku, ktoré budujú medzi jednotlivcami, v komunitách, inštitúciách, podnikoch a systémoch kapacity na prežitie, adaptáciu a rast bez ohľadu na to, aké chronické tlaky a akútne otrasy zažívajú).

Príklad opatrenia na zvýšenie odolnosti:

  • Inštalácia zábran proti spätnému toku v systéme odtoku búrkovej vody pobrežného mesta zvýšila jeho odolnosť voči povodniam v dôsledku extrémneho prílivu.

Fridays for Future https://fridaysforfuture.org  

Celosvetové hnutie, ktoré naštartovala v tom čase 15-ročná študentka, dnes známa klimatická aktivistka Greta Thurnberg. Greta každý deň protestovala pred švédskym parlamentom za účinnejšie opatrenia proti emisiám. Milióny ľudí z celého sveta sa od augusta 2018 pravidelne pripájali ku Grete každý piatok, aby demonštrovali proti tomu, že politici prehliadajú najväčší problém, akému ľudstvo čelí. Hnutie Fridays for Future je súčasťou nádejnej novej vlny zmien, ktorá inšpiruje milióny ľudí, aby podnikli kroky v oblasti klimatickej krízy.

Petícia Klíma ťa potrebuje https://www.klimatapotrebuje.sk 

Cieľom iniciatívy Klíma ťa potrebuje je v prvom rade vyslať zásadný signál slovenskej politickej reprezentácii, že na Slovensku je veľká skupina ľudí, ktorým nie je ľahostajné riešenie klimatickej zmeny. Petícia je spôsob, vyvolať veľkú spoločenskú diskusiu na túto tému a zároveň zaviazať vládu Slovenskej republiky, aby začala realizovať konkrétne kroky na riešenie klimatickej zmeny.

Kalkulačka uhlíkovej stopy https://iep.sk/Kalkulacka 

Kalkulačka je jednoduchý a šikovný nástroj, ktorý dokáže odhadnúť ročnú produkciu emisií CO2 jednotlivca na základe viacerých vstupných údajov. Každý z nás svojou aktivitou produkuje uhlíkovú stopu. Jej veľkosť závisí od toho, ako bývame, koľko cestujeme, od konzumácie mäsa a ďalších faktorov. Kalkulačku pripravil Inštitút environmentálnej politiky. 

Lineárna ekonomika – ekonomika, ktorá je založená na vzorci: ťažba zdrojov – výroba – distribúcia – použitie – vyhodenie. Vstupy a výstupy nie sú navzájom prepojené. Na jednej strane čerpáme veľké množstvo prírodných zdrojov, na druhej strane hromadíme množstvo odpadu.

Cirkulárna ekonomika –  koncept, ktorý je integrálnou súčasťou udržateľného rozvoja a znamená výraznú zmenu fungovania ekonomického modelu súčasnosti. Cirkulárna ekonomika je model výroby a spotreby, ktorý zahŕňa zdieľanie, požičiavanie, opätovné použitie, opravy, renovácie a recykláciu existujúcich materiálov a výrobkov, pokiaľ je to možné. Týmto spôsobom sa predlžuje životný cyklus výrobkov, šetria sa prírodné zroje a predchádza sa nadmernému hromadeniu odpadov.

Princípy cirkulárnej ekonomiky

  1. Uzatváranie tokov materiálov vo funkčných a nekončiacich cykloch, kde nestrácajú hodnotu.

  2. Čerpanie energie z obnoviteľných a udržateľných zdrojov.

  3. Navrhovanie takýchto produktov a služieb, ktoré nemajú negatívny vplyv na prírodné ekosystémy a ľudské zdroje.

Zero waste – koncept života bez odpadu. O celosvetové rozšírenie sa postarala Bea Johnson (USA), ktorá pre domácnosť adaptovala 5 pravidiel, pôvodne určených pre biznis či samosprávy. Označujú sa ako 5 "R", keďže sú po anglicky:

  • Refuse – odmietni, čo nepotrebuješ. Nekupuj / neber si veci len na jedno použitie, reklamné predmety, veci "zadarmo" a všetko, čo nebudeš využívať. Nebudeš musieť riešiť čo s tým, keď sa to stane odpadom.

  • Reduce – zredukuj množstvo vecí, koré vlastníš. Zváž, čo reálne využívaš a zvyšok pošli ďalej. Predaj, vymeň, venuj. Skús prehodnotiť nielen veci, ale aj svoje nároky.   

  • Reuse – používaj opakovane. Vyberaj si veci, ktoré sú určené na opätovné použitie, keď sa pokazia, skús ich opraviť a keď doslúžia, nájdi pre ne iný zmysel. T.j. "vypoužívaj“ veci na maximum.

  • Recycle – vytrieď všetky recyklovateľné materiály prv, než ich vyhodíš. Recykluj správne a dôsledne

  • Rot – kompostuj, čiže "zrecykluj" bioodpad.

Upcyklácia  – vyššia forma recyklácie, keď z odpadu vzniká výrobok vyššej kvality. Je to zhodnocovanie odpadu, väčšinou pri tom odpad pretvárame mechanicky, nerozoberáme na prvočinitele, netavíme a podobne. (Často využívaný proces pri tvorbe odevov, súčasť tzv. slow fashion.)

Downcyklácia – nižšia forma recyklácie, keď odpad rozoberieme na prvotné komponenty a vyrobíme výrobok, ktorý má ale horšie vlastnosti ako pôvodný.  

Zdieľaná ekonomika – ekonomický model založený na výmene či požičiavaní vecí a služieb medzi jednotlivcami, skupinami či v rámci komunít.

Územné plánovanie – jednoducho povedané, je to nástroj pre dlhodobý rozvoj územia s cieľom zachovať kultúrne a prírodné dedičstvo a umožniť udržateľný rozvoj

Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. (§1 Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) č. 50/1976 Zb.)

Územný plán (ÚP) je záväzný dokument, výsledok územného plánovania, schválený vo forme VZN (všeobecne záväzného nariadenia) územne príslušnou samosprávou (obecným/mestským zastupiteľstvom, zastupiteľstvom kraja). Územný plán je spracovaný v grafickej a textovej podobe. Jedna dopĺňa druhú. To čo nedokáže vypovedať grafická časť sa dozvieme z textovej časti, a naopak. Podrobne je obsah a rozsah územného plánu obce popísaný vo vykonávacej vyhláške k stavebnému zákonu – vyhláška č.55/2001 MŽP SR.

Účasť verejnosti v procese spracovania a schvaľovania ÚP

Každý občan má právo navrhnúť podnety k novému ÚP alebo k zmenám a doplnkom už schváleného, platného ÚP.

V procese spracovania ÚP podľa §21, odsek 3: Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, prerokuje koncept s obcami, ktorých územia sa týka, s dotknutými samosprávnymi krajmi, s dotknutými orgánmi, s dotknutými fyzickými osobami a dotknutými právnickými osobami; toto prerokovanie je verejné. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, oznámi uskutočnenie verejného prerokovania konceptu spôsobom v mieste obvyklým, zabezpečí, aby odo dňa oznámenia bol koncept vystavený na verejné nahliadnutie, a stanoví lehotu najmenej 30 dní, v ktorej sa verejnosť môže ku konceptu vyjadriť. Pred uplynutím lehoty zvolá verejné prerokovanie a zabezpečí na ňom všeobecne zrozumiteľný výklad...

a podľa §22, odsek 1 Stavebného zákona: Prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie oznámi orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, verejnosti spôsobom v mieste obvyklým. Návrh územnoplánovacej dokumentácie musí byť vystavený počas 30 dní na verejné nahliadnutie. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do 30 dní odo dňa oznámenia.

V procese schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie je už možné sa zúčastniť iba prostredníctvom volených zástupcov obce/mesta/kraja.

Aktualizácia územného plánu

Stavebný zákon pozná dva druhy aktualizácie územného plánu: doplnok územného plánu a zmenu územného plánu. Doplnok územného plánu sa obstaráva vtedy, keď je potrebné do existujúceho územného plánu niečo nové doplniť (napr. do záväznej časti potrebu spracovania urbanistickej štúdie v určitej lokalite, doplniť ďalší druh stavieb a pod.). Zmena územného plánu sa obstaráva vtedy, keď je potrebné nejakú časť existujúceho územného plánu zmeniť (napr. zmeniť funkčnú plochu alebo opraviť existujúce chyby).

Všímavé občianstvo - nie je oficiálne nikde definované, ale je dané záujmom o svoje okolie, o svoju obec/komunitu, zvedavosťou/všímavosťou, orientáciou v environmentálnom a občiansko-správnom práve, odvahou konať v prospech zlepšovania životného prostredia a kvality života. Bez všímavých občanov nie je možné budovať udržateľnú občiansku spoločnosť.

Verejná správa je činnosť vykonávaná orgánmi štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh. Na Slovensku existuje takzvaný paralelný model, v ktorom je štátna správa úplne oddelenou, samostatnou zložkou verejnej správy. Druhou samostatnou zložkou verejnej správy je územná (krajská a obecná) samospráva.

Kompetentný úrad - úrad verejnej správy, ktorý je odborne či právne príslušný k riešeniu konkrétneho problému, oprávnený k sprístupneniu relevantnej informácie a pod.

Právo na informácie - občan má právo na priaznivé životné prostredie, ktorého kvalita spĺňa ustanovené limity. Základné práva a slobody občanov sú upravené Ústave SR v jej druhej hlave a zaručujú okrem iného aj právo na priaznivé životné prostredie (čl. 41) a právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Infožiadosť - je nástroj, ktorým si občania môžu uplatňovať svoje právo na informácie prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

Environmentálna záťaž je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. Ide o široké spektrum území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj  nesprávnym nakladaním s odpadom.

Znečistenie životného prostredia alebo kontaminácia životného prostredia znamená uvoľnenie environmentálnych kontaminantov do životného prostredia resp. ich prítomnosť v životnom prostredí. Znečistenie vzniká ak sa škodlivé látky dostávajú do životného prostredia v takých veľkých množstvách, že škodia ľudom, živočíchom, rastlinám i prírodnému prostrediu. Medzi hlavné typy znečistenia patria hlavne:

  • Znečistenie vzduchu, vypúšťanie častíc chemikálií do ovzdušia, napr. oxid\ uhlíku, síry, dusíku, freóny... Medzi producentov patria priemysel (bodové zdroje), ľudské sídla (plošné zdroje) a dopravné prostriedky (líniové zdroje).

  • Znečistenie vody povrchovým odtokom a presakovaním do podzemnej vody.

  • Kontaminácia pôdy vzniká buď znečistením povrchu pôdy, alebo porušením podzemných nádrží. Príkladmi znečisťujúcich látok sú ťažké kovy, uhľovodíky, agrochemikálie (herbicídy, pesticídy)...

  • Rádioaktívne znečistenie - bolo zistené vďaka pokrokom atómovej fyziky a chémie.

  • Hlukové znečistenie, ktoré zahrňuje hluk z podzemných komunikácií, hluk lietadiel a hluk priemyslu.

  • Svetelné znečistenie, zahrňujúce nadužívanie svetelných zdrojov a presvetľovanie interiérov.

  • Zníženie estetickej hodnoty, zaň je obvykle považovaný výskyt objektov, ako sú: vedenie vysokého napätia, bilboardy pozdĺž ciest, narušený reliéf (pozostatky povrchovej ťažby), povrchové skládky odpadu, a pod.

  • Tepelné znečistenie, ktoré zahŕňa všetky zmeny teploty vodných telies, spôsobené ľudským vplyvom.

Nelegálna skládka odpadu - skládka odpadov je podľa zákona 223/2001 Z. z. o odpadoch miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, miesto kde sa odpad ukladá trvalo, dlhšie ako 1 rok. Zákon zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom a zneškodniť alebo zhodnotiť odpad inak ako v súlade s týmto zákonom. Pojem nelegálna skládka odpadov zákon nepozná, preto skládka odpadov, ktorá nespĺňa všetky vyššie uvedené podmienky, ktoré uvádza zákon môžeme označiť za nelegálnu. Nelegálne skládky svojou prítomnosťou negatívne pôsobia na krajinu a jej zložky. Uložené odpady majú rôzne zloženie a obsahujú látky, ktoré sa buď dlho rozkladajú alebo rozkladom uvoľňujú nebezpečné látky do pôdy, povrchovej či spodnej vody a prostredníctvom rastlín sa dostavajú do potravinového reťazca.

Invázne rastliny sú zaradené v nariadení vlády SR č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov. Sú tu zaradené druhy, ktoré spôsobujú najväčšie problémy, resp. ktoré majú najväčší negatívny vplyv na naše pôvodné druhy a ich biotopy a najviac menia krajinu.

Občianska participácia - je prejavom aktívnej účasti jednotlivcov na riešení spoločenských problémov a na spravovaní verejných záležitostí – v rámci lokálnej komunity, konkrétnej spoločenskej organizácie, etnického či národného spoločenstva alebo globálnej komunity

Zo širšieho hľadiska je občianska participácia vnímaná nielen ako účasť na rozhodovaní, ale aj ako aktívna účasť na rozvoji občianskej spoločnosti. Podľa Európskej charty o participácii, účasť na živote obcí a miest poskytuje mladým možnosť, aby sa s konkrétnym mestom či obcou identifikovali ako občania a nezostali iba jej obyvateľmi. Občianska participácia tak môže mať formu mládežníckych kultúrnych podujatí, zveľaďovania životného prostredia, činnosti klubov podporovanú obecnými samosprávami atď. (krátené, zdroje: Občianska participácia: trendy, problémy, súvislsotiMládežnícka participácia na Slovensku

Participácia, teda spoluúčasť na rozhodovaní vo veciach, ktoré sa života mladých priamo i nepriamo dotýkajú, je jedným zo základných pilierov Dohovoru o právach dieťaťa a všetkých aktivít smerom k deťom a mladým ľuďom. Je to zároveň jedno z ich práv – mať vlastný názor, ktorý môžem vyjadriť a ktorý je pozorne vypočutý a v rozhodovaní vážne posúdený a zohľadnený.

Občianska spoločnosť - označuje priestor pre kolektívne konanie okolo spoločných záujmov, účelov a hodnôt, ktorý sa všeobecne líši od vládnych a komerčných ziskových subjektov. Občianska spoločnosť zahŕňa charitu, mimovládne organizácie, komunitné skupiny, ženské organizácie, náboženské organizácie, profesijné združenia, odborové zväzy, sociálne hnutia, koalície a advokačné skupiny.

Lokálpatriotizmus - láska k rodnému mestu či obci (rodisku), často sa spája s angažovaním sa v miestnej komunite formou dobrovoľníckej práce alebo finančnej podpory kultúrnych podujatí či občianskych združení.

Aktívne občianstvo - občania sa zúčastňujú miestneho a regionálneho verejného života a spolupodieľajú sa na tvorbe a ovplyvňovaní rozhodnutí, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. 

Participatívny rozpočet -  je proces, na základe ktorého môžu obyvatelia miest a obcí rozhodnúť o využití časti finančných prostriedkov z rozpočtu týchto miest či obcí. Ako inovatívny koncept prerozdeľovania financií s účasťou verejnosti sa zrodil v Brazílii v r. 1989, kde v krátkom čase priniesol hmatateľné výsledky pre lepší život (prístup k pitnej vode, školská dochádzka...) Dnes sa tento nástroj využíva na celom svete a aj na Slovensku ho zaviedli niektoré župy a viaceré mestá.

Orechy pre  ľudí - príklad projektu podporeného vďaka participatívnemu rozpočtu  - výsadba úžitkových stromov bola kedysi samozrejmosťou a popri cestách vznikali jabloňové, slivkové a orechové aleje. V dnešnej dobe aleje miznú a ľudia strácajú možnosť voľného zberu plodín. Práve preto v Prievidzi, na verejne prístupnom mieste, na Mariánskom vŕšku, vysadili stromoradie orecha kráľovského. Do aktivít sa zapojili žiaci z miestnej základnej školy, ktorí si stromy adoptovali a budú sa o ne ďalej starať. (Z databázy o.u. Utopia, ktoré spolupracuje s viacerými samosprávami a mimovládnymi organizáciami u nás i v Českej republike a stálo pri zrode už viac než desiatich participatívnych rozpočtov)

Index participácie - samohodnotiaci nástroj pre školy, ktorý zohľadňuje tri oblasti participácie v školskom prostredí – fungovanie žiackej školskej rady, úroveň demokracie školskej komunity a pôsobenie školy v komunite. Jeho cieľom je pomáhať školám, ktoré chcú zistiť, kde na škále participatívnosti sa nachádzajú a akým spôsobom sa môžu v tejto oblasti zlepšovať. Každá škola získa okamžitú personalizovanú spätnú väzbu a odporúčania pre každú z troch oblastí. (Príklady dobrej (a zlej) praxe z participácie v 15 školách).

Rovesnícke vzdelávanie  - proces neformálneho vzdelávania, ktorý dáva mladým ľuďom  sebadôveru a nezávislosť

Pojem „rovesnícke vzdelávanie“ je odvodený z angl. „peer education“. Rovesník je niekto, s kým sa vychovávaná či vzdelávaná osoba môže stotožniť. Dôležitá je nielen veková podobnosť, ale napr. i ekonomická situácia či podobné sociálne zázemie. Výraz „rovesnícke vzdelávanie“ teda znamená výchovno-vzdelávacie pôsobenie medzi rovesníkmi navzájom. s cieľom rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a postoje, ktoré im umožňujú byť zodpovední za seba a ostatných a vytvárať priestor, kde sa môžu cítiť dobre, bezpečne a rešpektovane.

Inšpirácie pre rovesnícke vzdelávanie na Slovensku - príručky Nauč sa to odo mňa  a Ako (sa) učia environmentálni experti - Inšpirácie z rovesníckeho vzdelávania

Žiacka rada - umožňuje všetkým žiakom zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch školy, zastupovať ostatných žiakov voči riaditeľovi a učiteľom, podávať návrhy a vyjadrovať vlastné názory na chod školy či voliť zástupcov školskej rady (Mládež a participácia - odkazy z výskumu)

Otvorené školy - projekt Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorý  podporuje demokratické prostredie na školách a výchovu k občianstvu prostredníctvom rovesníckeho vzdelávania a práce žiackych školských rád

Zelená škola - medzinárodný certifikovaný environmentálny vzdelávací program, ktorý podporuje na školách priestor na rozvoj tvorivého a kritického myslenia. Praktická a holistická environmentálna výchova umožňuje nachádzanie súvislostí a hlbšie porozumenie. Na školách zapojených v programe dochádza k zlepšeniu medziľudských vzťahov a atmosféry prostredníctvom spolupráce na spoločných cieľoch.

Mladí reportéri pre životné prostredie - medzinárodný certifikovaný environmentálny vzdelávací program, v ktorom študenti skúmajú environmentálne témy vo svojom regióne, rozpracovávajú ich na základe relevantných zdrojov a komunikácie so všetkými dotknutými subjektmi (úrady, firmy, občania atď.) a zistenia a vlastné návrhy riešení prezentujú širokej verejnosti novinárskou formou. Vyvrcholením každého ročníka je súťaž reportážnych príspevkov Mladých reportérov (článok, foto, video), do ktorej sa zapája cca 40 krajín z celého sveta.

Roots and Shoots - globálny vzdelávací program britskej prírodovedkyne Jane Goodall. Program umožňuje žiakom získavať povedomie o aktuálnych problémoch svojej obce či mesta a rozvíjať kľúčové kompetencie, nevyhnutné pre ich riešenie (ako napr. strategické myslenie, schopnosť riešiť problémy, schopnosť spolupracovať, komunikačné zručnosti...). Dôležitou súčasťou programu Roots & Shoots Slovakia je každoročná Celonárodná žiacka konferencia, kde sa stretávajú všetky školské tímy, aby odprezentovali svoje komunitné projekty za uplynulý rok.