Mladí reportéri pre životné prostredie

Už v roku  2019 celosvetová správa o hmyze uviedla, že viac než 40 % druhov hmyzu je ohrozených vyhynutím. Správa poukázala aj na to, že sa jedná aj o veľké množstvo opeľovačov, od ktorých je priamo závislá úrodnosť a kvalita na opeľovaní závislých plodín. Konkrétne sa jedná o ovocie, zeleninu, semená, orechy a olejniny, ktoré sú významnými zdrojmi zdravého stravovania a výživy pre ľudí. Väčšia časť hmyzu, podieľajúceho sa  na opeľovaní týchto plodín, sú práve voľne žijúce druhy opeľovačov, vrátane viac ako 650 druhov včiel, 350 druhov motýľov a množstvo ostatných z celkovo 20.000  druhov opeľovačov - niektorých druhov múch a  chrobákov.

Stavať domčeky pre hmyz nestačí

V snahe pomôcť, pred troma rokmi  žiačky CZŠ Narnia s podporou Moniky Chrenkovej z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne vytvorili na dvojhehktárovom pozemku sídliskovej školy niekoľko hmyzích  hotelov. Chceli podporiť prežitie hmyzu uprostred petržalského sídliska a zároveň využiť areál na pozorovanie a učenie sa vonku.   Na ich prekvapenie hotely, ktoré spĺňali všetky náležitosti toho, čo hmyz vyhľadáva pre svoje ubytovanie, ostali prázdne. Rozhodli sa problematiku preskúmať. Zistili, že na pozemku sa nachádza minimum opeľovačov. Ku hotelom sa vrátili s Chrenkovou a preskúmali nielen ponúkané bývanie, ale aj ostatné zdroje, ktoré opeľovače pre život potrebujú.  

Kvitnúce rastliny - kvety, bylinky, trávy, kríky, stromy, nekosené pásy, divoké kúty, odkrytá hlina, piesok, dostatok vody, kopy listov, dreva a aj skál, ktoré identifikovali ako nevyhnuté zdroje potravy opeľovačov a ich ochrany pred predátormi a prehriatym sídliskom, úplne absentovali. Po úpravách okolia školy, ktoré robili spolu s rodičmi aj deti, pre pohodlie všetkých ľudí z komunity, bol priestor pokrytý  asfaltovými ihriskami a trávnikom. Žiačky sa rozhodli ho preskúmať.

Monika Chrenková z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne im povedala, že "Odborné štúdie uvádzajú, že na pestrom trávniku v bežnom meste sa nachádza okolo 7-20 druhov, na prírodných lúkach 40 a viac. Trávniky aj lúky sú pritom  prepojený reťazec vzťahov troch veľkých a odlišných skupín organizmov. Tou prvou sú mikroorganizmy, ktoré sú dôležité pre kolobeh živín v pôde a spolupracujú s hubami, rastlinami a živočíchmi. Na každú rastlinu je ďalej viazaný nejaký druh hmyzu. Ňou sa živí a vyvíja sa a potrebuje ju aj ako úkryt. Nakoľko sa na každú rastlinu viaže niekoľko rôznych druhov hmyzu, s nárastom počtu druhov rastlín bude ešte viac narastať počet druhov živočíchov. A tak poklesom druhov rastlín, s nahradením prirodzeného porastu trávnikom, geometrickým radom klesal počet druhov opeľovačov a hmyzu v prostredí školy."

Trávnik okolo školy vysievali spolu s rodičmi - bol to futbalový, nízko kosený trávnik, ktorý vyžadoval pravidelné zavlažovanie a v lete aj tak vysychal. Na plnom slnku v lete pri teplote vzduchu  31 stupňov žiačky namerali teplotu povrchu vysušeného trávnika až 45,3 stupňov. (Povrch lúky pri tých istých podmienkach o rok neskôr mal 29,1 stupňov. ) Ukázalo sa, že hotely síce môžu byť  miestom, kde by mohli hmyzí obyvatelia bývať, ale v tomto prostredí im chýbali  ostatné zdroje potrebné pre prežitie. 

Ako pozvať opeľovače späť?

Žiaci sa preto rozhodli opäť svoje prostredie zmeniť. Oslovili vedenie školy, rodičov a aj Magistrát mesta Bratislavy.

Dana Kleinert, poslankyňa a líderka iniciatívy Deti pre Bratislavu ich povzbudila a ukázala im, ako môžu získať nielen finančnú podporu Magistrátu na budovanie toho, čo je pre návrat opeľovačov potrebné, ale v rámci aktivít dopriali z Magistrátu mesta Bratislavy žiakom aj odborný mentoring. „Krásne sa ukazuje, ako veľmi takéto projekty pomáhajú vytvárať vzťah ľudí k mestu. Bratislava chce deti počúvať, zaujíma nás ich videnie priestorov a toho, čo potrebujú. Deti vedia perfektne definovať, čo chcú, čo potrebujú a my sa im snažíme na tejto ceste pomôcť,“ vyjadrila sa.

Opätovnú premenu teda žiaci naplánovali v spolupráci s odborníkmi z CEEV Živica – Františkom Cimermanom a Ivanou Poláčkovou.

Aktívni boli aj rodičia, škola a komunita okolo nej a tak si množstvo všetkého, čo bolo treba urobiť pre návrat opeľovačov a biodiverzity, rozdelili a žiačky prispeli svojou časťou aktivít. Vysadili medonosné záhony do vlastnoručne vyrobených vyvýšených záhonov. 

Vysadili bobuľové kríky a ich okolie zamulčovali listami, ktoré tentokrát z pozemku neodviezli, ale využili na zlepšenie kvality pôdy. Pomohli zasadiť ovocný strom, spolu s rodičmi osiali motýliu lúku. Vytvorili divoký kút, drevené orezy z ošetrovania stromov ostali na jednom mieste pre úkryty ježov a hmyzu, pitítka pre hmyz, vtáky aj cicavce. Množstvo ďalšej práce a úprav odviedli rodičia a dobrovoľníci.  Jedna z nich, Veronika Pizano, ktorá aktívne pracovala so svojimi deťmi v areáli  a strhla k aktivite aj ostatných, na otázku, čo si o premene areálu myslí, povedala: „ Biodiverzitu je ľahké zničiť, stane sa to pomerne rýchlo. No vrátiť ju späť stojí veľa námahy.“

Ochrana opeľovačov je súčasťou iniciatívy parlamentu EÚ

Žiačky a ich aktivity to potvrdzujú. Už sú to tri roky neprestajnej práce a aktivít a až teraz počas sledovania videli žiačky vyliezať zo zeme prvú včielku samotárku. Keďže na opeľovačoch im počas tejto cesty naspäť k biodiverzite začalo naozaj záležať, oslovili aj nášho MEP Martina Hojsíka s odhodlaním urobiť pre opeľovače ešte viac. Potvrdil im, že až 75% plodín, ktoré pestujeme, závisí od opeľovačov a keby neboli, zmizlo by až 80% druhov rastlín. Tiež uviedol, že v posledných rokoch zmizlo takmer 37 percent včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov.

„Aj preto sa snažím vo svojej práci bojovať za ochranu včiel a opeľovačov. V Európskom parlamente tlačím na to, aby sme v celej Európe používali menej škodlivých pesticídov. Musíme zmeniť veci na vyššej úrovni, teda na úrovni štátov. No pomôcť včelám a opeľovačom dokážeme aj priamo v našich mestách alebo dokonca školách čo doma v záhradách. Včielky majú omnoho radšej pestrú lúku než vykosený golfový trávnik a tobôž nie vybetónované námestie. Som preto veľmi rád keď vidím, že v niektorých mestách na Slovensku, napríklad aj v Bratislave, každým rokom pribúdajú kvety a lúčne trávy na verejných miestach. No samozrejme každá a každý z nás môže včielkam a iným opeľovačom pomôcť aj tak, že okolo svojej školy alebo domu zasadí kvety.“

Medonosné záhony žiačok, rovnako ako kríky a stromy už kvitnú a hmyzie hotely sú obývané. Aby zmene  prostredia, na ktorej žiačky, rodičia aj dobrovoľníci pracovali tri roky, rozumeli  aj ľudia, zvyknutí na pohodlný kosený trávnik, žiačky nakreslili a rodičia vyrobili a  osadili informačné tabule

Vysvetľujú prichádzajúcim, aká je biodiverzita vzácna a dôležitá a predstavujú opeľovače ako vzácnu súčasť prostredia, v ktorom žijeme.