Stromy sú od nepamäti nevyhnutnou súčasťou krajiny. Najdôležitejšia je jej členitosť a rôznorodosť, ktorá sa ale v posledných desaťročiach vytrácala. „Niekedy krajina, hlavne tu na dolnom Žitnom ostrove, bola rozdelená medzami alebo vegetačnými pásmi, čo boli trávnaté alebo krovinaté plochy. Toto a tak isto aj stromy, ktoré slúžia ako vetrolamy, sú dôležité pre dobrú poľnohospodárku prax,“ hovorí Katarína Vajliková zo Strediska environmentálnej výchovy (SEV) Dropie.
Ak budeme aj naďalej postupovať týmto konvenčným spôsobom, môžeme sa dostať až do bodu, kedy budú výkyvy počasia extrémnym spôsobom zasahovať do nášho každodenného života. Môžeme očakávať čoraz častejšie prívalové dažde, víchrice a tornáda. Katarína Vajliková vysvetlila: „V súčasnosti prevládajú veľké dvesto-tristo hektárové plochy, ktoré sú zorané až po asfalt a pre živočíchov tam nie je skoro žiaden priestor.“
Aby nedošlo k takýmto katastrofám a živelným pohromám, je potrebná každá pomoc. „My sme v roku 2017 vytvorili slovenský enviro-rekord v sadení stromov, kedy sme za jeden deň zhromaždili 545 dobrovoľníkov a dokopy sme vysadili deväť kilometrov vetrolamov,“ povedala Katarína Vajliková.
Stromy, ktoré prispievajú k rozmanitosti v krajine sú aj hlavové vŕby. Nie je to žiaden špecifický druh vŕby, ale spôsob rezu, ktorý sa tradične využíval na dolnom Žitnom ostrove v minulosti. Andrea Froncová, environmentalistka z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ): „V minulosti ľudia vŕby orezávali kvôli prútiu a palivovému drevu, ale dnes ich orezávame, lebo je to prospešné pre druhy, ktoré sú naviazané na tieto stromy. Či je to nejaký hmyz alebo aj vtáky ktoré hniezdia v týchto vŕbach.“ V dutine takejto vŕby môže nájsť útočistko až 400 druhov lariev či hmyzu.
Spoločnou snahou a správnym hospodárením sa docieli jeden výsledok – zachová sa rozmanitosť v krajine.
