Vtáčie kráľovstvo na Žitnom ostrove
Areál SEV Dropie. Autor: Ľudmila Slivová

Vtáčie kráľovstvo na Žitnom ostrove

Čitajte tiež


Areál SEV Dropie. Autor: Ľudmila Slivová

Dropie. Svoje poslanie majú už v názve. Ochrane vtáctva sa venujú už viac ako tri dekády. Krúžkujú a následne monitorujú (nielen) vzácne druhy na území Ostrovných lúk. Ako také krúžkovanie prebieha? Vieme im v ich snahe pomôcť aj my? A čo robiť, ak nájdeme zraneného vtáka?

Projekt LIFE a ochrana druhov vtákov európskeho významu

Významnou činnosťou Strediska environmentálnej výchovy Dropie je aktívna ochrana druhov vtákov európskeho významu – strakoša  kolesára, sokola červenonohého a ľabtušky  poľnej v rámci projektu LIFE na chránenom vtáčom území Ostrovné lúky. Stredisko environmentálnej výchovy zastrešuje aktivity na zvyšovanie povedomia o projekte a šírenie jeho výsledkov, no realizujú i aktivity priamo súvisiace s ochranou vtáctva, do ktorých sa môžu zapojiť aj dobrovoľníci. 

Keďže ľabtuška oceňuje predovšetkým trávnaté plochy, na ktorých loví hmyz alebo larvy, stredisko pomáha s ich vytváraním a zatrávňovaním. Sokol červenonohý si postaviť vlastné hniezdo nevie, preto s obľubou hniezdi v havraních hniezdach. Kvôli úbytku potravy v poľnohospodárskej krajine sa však havrany začali húfne sťahovať do miest, čím sokoly prišli o príbytky. V rámci projektu Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Ostrovné lúky sa vyrobilo a rozvešalo na území viac ako 530 kusov vtáčích búdok a polobúdok. Vyrobiť a priniesť búdku môže prakticky ktokoľvek. Strakoš kolesár si svoje hniezda stavia vo výške až šiestich metrov a takýchto vysokých stromov v súčasnosti ubúda. „Pomoc oceníme i s výsadbou stromov a starostlivosťou o ne alebo osádzaním vysokých stĺpov, ktoré pre strakoša slúžia ako rozhľadne pri lovení,“ povedal ekosozológ Kristián Bacsa.

Krúžkovanie a monitoring vtáctva

Ďalšou dôležitou aktivitou, ktorej sa Dropie venuje, je krúžkovanie a monitoring vtáctva. Slúži predovšetkým na kontrolu populácií jednotlivých druhov a jedincov. Kristián Bacsa vysvetlil: „Krúžkujú sa už mláďatá. Krúžok, ktorý dostanú na pravú nôžku, musí mať správnu veľkosť aby im pri pohybe neprekážal. Na každom je jedinečné označenie a je pripevnený číslicami nahor, aby boli čitateľné z diaľky.“ Ak je potrebné sledovať polohu alebo migráciu vtákov, využívajú sa geolokalizačné zariadenia pre menšie druhy, ktoré zaznamenajú, ak vták vstúpi do daného územia a GPS pre tie väčšie, ktoré zaznamená i presnú polohu vtáka.

Chovná a záchranná stanica v Marcelovej

Organizácia spolupracuje so zakladateľom chovnej a zároveň záchrannej stanice v Marcelovej,  Jánom Bugárom, ktorý sa špecializuje najmä na rehabilitáciu zranených vtákov po návrate z veterinárnych staníc. Pacientmi sú prakticky všetky druhy od malých spevavcov až po veľkých dravcov ako orly či orliaky. V záchrannej stanici sa ocitol aj hadiar krátkoprstý, dravec európskeho významu. Röntgen odhalil, že bol postrelený a v tele mal tri olovené broky. Po operácii sa zotavil a bol opätovne vypustený do voľnej prírody. Faktorov, ktoré spôsobujú zranenia a úmrtnosť vtákov, je v krajine mnoho. Významným je i cestná premávka. „Vtáky často lovia pri vykosených priestoroch pri cestách, kam ich lákajú hlodavce, ktoré sa tam presúvajú z obrábaných polí. Smrteľná nemusí byť len priama zrážka s vozidlom, ale i vír vytvorený kamiónom, ktorý vtáka stiahne k zemi. Stalo sa nám, že sme vypustili štyri zakrúžkované vtáky z chovu a do týždňa boli tri z nich nahlásené ako zrazené,“ povedal Bacsa.

Čo robiť, ak nájdeme vypadnuté vtáča z hniezda?

Na jar, keď sa mladé vtáčiky učia lietať, sa často stáva, že pri pokuse o vzlet vypadnú z hniezda. Ak takéto mláďatko nájdete, netreba hneď volať odbornú pomoc. Hoci sa vám môže zdať, že je vtáča opustené, s najväčšou pravdepodobnosťou je jeho mama niekde na blízku. Najlepšie, čo môžete urobiť, je vyložiť ho opäť na strom alebo vyvýšené miesto, ktoré ho ochráni pred predátormi a ostatnými vtákmi. Nemusíte sa báť ani toho, že by ho rodičia po ľudskej manipulácii odvrhli, keďže čuch majú len málo vyvinutý a nedokážu rozoznať cudzie pachy. Ak však nájdete vtáka, ktorý je viditeľne zranený, neváhajte kontaktovať najbližšiu štátnu ochranu prírody. Kontakt nájdete na internete alebo vám ho poskytnú dispečeri na tiesňovej linke 112.

Meno autora/autorov: 
Lucia Klučárová, Gregor Šturdík, Ľudmila Slivová
Vek autora/autorov: 
11-14, 19-25
Škola: 
ZŠ Jána Palárika Majcichov, Univerzita Tomáše Bati