Petržalské sídlisko, o ktorom je reportáž, je husto obývaná mestská plocha, ktorá má z Bratislavských častí najmenší počet m2 zelene na jedného obyvateľa. Komunita školy a sídliska prispôsobila prírodnú plochu, dostupnú z panelákov tak, aby bola pohodlná pre ľudí, čím sa síce deti mohli pohodlne hrať a nezašpinili sa, ale plocha sa stávala "mŕtvou" - vytrácali sa opeľovače, prirodzení obyvatelia (ježe, jašterice, vtáci, netopiere...), v rámci mikroklímy sa zvyšovala medzi rozpálenými panelmi teplota a nízko kosená tráva vysychala.
Reportáž hovorí o aktivite, ktorú rozbehli deti a rodičia z komunity, pričom deti získali podporu Magistrátu mesta a začali meniť sídlisko smerom nazad k udržateľným mestským komunitám.