Mladí reportéri pre životné prostredie

Prirodzené prostredie včiel stále viac ohrozujú znečistenie ovzdušia, výkyvy teplôt, pesticídy a strata biodiverzity. Včely nemajú dostatok potravy a hynú. Paradoxne v mestách sa ponuka kvetov a kvitnúcich rastlín rozširuje. Včely sa tak dostávajú bližšie k ľuďom v mestách. Je to príležitosť na praktické vzdelávanie v problematike včiel a včelárstva. Žiaci na Gymnáziu Jána Adama Raymana majú o praktický krúžok včelárstva veľký záujem, narazili však na nepochopenie.

O mestských včelách a ich chove v školskej záhrade

Začiatkom roka 2015 odznela prvá myšlienka o tomto projekte na Gymnáziu Jána Adama Raymana v Prešove zo strany nového pána učiteľa informatiky, pre ktorého je včelárenie priam vášňou. Neostalo len pri myšlienke či slovách a o rok sa už na pozemku školy vynímali prvé úle a v ponuke krúžkov sa prvýkrát objavil aj včelársky krúžok. Vedúcim bol pán učiteľ Šurin, ktorý opísal začiatky takto: „Včely boli prikočované na začiatku sezóny, počasie bolo ešte nestabilné. V tomto období sú včely nervóznejšie, nakoľko im zlé počasie vadí. Tiež prišli nasrdené z presunu.”

Prvé „obavy“

Spočiatku sa nevyskytovali žiadne problémy, krúžok začal fungovať. Ale postupne začínali mať ľudia obavy, poukazovali na spôsobené alergie bodnutím hmyzu. Na školskom dvore sa preto osadili informačné tabule so základnými informáciami o mestských včelách, odporúčané opatrenia a pokyny prvej pomoci pri bodnutí hmyzom. Po čase riaditeľku školy navštívili priamy susedia Saleziáni dona Bosca s petíciou za odstránenie úľov. Odôvodňovali to tým, že hneď za plotom majú detské ihrisko. Cítili sa byť ohrození, pretože niektorí už mali zlé skúsenosti so včelami. Objavili sa obavy aj v samotnej škole...

Mgr. Matúš Šurin: „V zahraničí, v mestách, na okraji parkov, pri železničnej trati a iných lokalitách zakladajú záhradky, sadia kultúrne rastliny, snažia sa využiť každý kúsok zeme, zatiaľ čo u nás všetko chátra. Na záhradách vznikajú anglické trávniky bez akéhokoľvek kvetu. “

Kto z koho?

Kvôli zachovaniu dobrých susedských vzťahov škola prijala opatrenia. Na plot sa nainštalovala včelotesná zábrana, čím boli splnené všetky požiadavky a predpisy, ktoré prináležia chovateľom včiel v obytnej zóne. Žiaci  vytvorili informačné letáky o tom, ako sa majú ľudia správať v blízkosti včiel. Tieto letáky ponúkli aj susedom, ale odmietli ich. Neprijali ani ponuku prísť si pozrieť včely v školskej záhrade priamo s ochrannými pomôckami a odbornou prednáškou.

Ako sťažnosti pokračovali, prichádzali riešenia, aby sa včely presunuli ešte ďalej od spoločného plota, alebo aby sa niekoľkokrát znásobili včelotesné zábrany. Tieto riešenia však neboli boli optimálne, pretože nedávno prikočované včely si ešte nezvykli.

Pani riaditeľka Mgr. Viera Kundľová sa k tomu vyjadrila:

„Nespokojnosť s výskytom včiel na školskom dvore a obavy ľudí ma viedli k štúdiu na tému „uštipnutie hmyzom“. Dočítala som sa, že včely a čmeliaky nie sú „prirodzene“ agresívne, osy a sršne sú naopak veľmi agresívne a sami napádajú. No obavy ľudí boli pre mňa rozhodujúce a viedli ma k tomu, že sme úle odviezli mimo školského dvora."

Prítomnosť mestských včiel

Vo svete je mnoho školských včelníc, dokonca včelníc v materských školách. Samozrejme, vznikajú školské včelnice aj na Slovensku, napr. Bratislava, Zvolen, Lučenec a iné. Žiaľ, východ Slovenska, konkrétne Prešov, na to ešte asi nedozrel.

Nemožno nesúhlasiť s názorom pána učiteľa Šurina, že mať vlastný včelársky krúžok v období, keď je o včelárstvo obrovský záujem a v oblasti, kde takáto ponuka chýba, je niečo úžasné.  Tiež, ak by sme aj nepočítali opeľovaciu činnosť včiel ako prínos, tak škola mohla byť trendsetterom v chove mestských včiel na východnom Slovensku.

Nakoniec sme sa dozvedeli, že včely sa mali na pozemku nachádzať už len mesiac a pol, pretože nešlo o trvalé osadenie, mali tam byť iba počas sezóny, keď sa s nimi dá pracovať. Žiaľ, museli ísť predčasne preč.

Nájdu si včely cestu späť?

Pri riešení neľahkej situácie sa všetci zhodli na názore, ktorý vyjadrila zástupkyňa riaditeľky Ing. Daniela Bučková: „Zdravie detí je na prvom mieste; radšej problému predchádzať, ako ho neskôr riešiť.“

Mladí včelári žiadali  o vyjadrenie aj druhú stranu – Saleziánov dona Bosca. Zo začiatku boli veľmi ochotní a odhodlaní sa s nami stretnúť, no keď už došlo na určenie dátumu stretnutia, odmlčali sa a neodpovedali  Študenti sa pokúšali  s nimi skontaktovať viacerými spôsobmi, avšak doteraz tieto pokusy ostali bez odozvy.

Napriek všetkému krúžok stále funguje!

Úle sa síce presunuli do Kendíc, kde prebieha včelársky krúžok pod patronátom Slovenského zväzu včelárov, teoretická časť ale stále prebieha na pôde Gymnázia Jána Adama Raymana. V priebehu mája bude o krúžku uverejnený článok v časopise Včelár. O krúžok je enormný záujem, kapacita je naplnená a veľký počet záujemcov nasvedčuje o kvalite krúžku. To sú dôvody, prečo sa vedenie školy stále zaoberá možnosťou, ako vrátiť včely späť do školskej záhrady tak, aby boli spokojné všetky strany.