Nedávno som sa začala zaujímať o separáciu odpadov v našom meste. Spýtala som sa niekoľkých spolužiakov a občanov mesta, či odpad triedia a aký majú na to názor. Väčšina názorov na separáciu bolo kladných, no s realizáciou to už nevyzeralo tak ružovo. Najviac sa mi páčila táto odpoveď: „Separujem, vediem k tomu aj deti, doma máme rozdelené nádoby, ale okrem toho by sa podľa môjho názoru mala znížiť produkcia a zaviesť nádoby na separovanie aj na školách.“
Onedlho sa mi naskytla možnosť navštíviť Stredisko triedeného zberu v Dubnici nad Váhom, v ktorom nám jeho vedúci, pán Marek Kurinec, predstavil chod celého strediska a previedol nás ním.
Dovtedy som netušila, že na Slovensku sa vyprodukuje každý rok približne 8,5 milióna ton odpadu, z čoho 1,7 milióna vyprodukujú samotní občania a zbytok priemysel. No väčšmi ma zarazilo a pobúrilo, že to množstvo sú len evidované odpady. Všetci dobre vieme, že na Slovensku je mnoho nelegálnych skládok a ani si nechcem predstaviť, aké množstvo by vzniklo, keby sme sčítali úplne všetko dokopy. Navyše mnoho ľudí preferuje pálenie odpadu. A pochybujem, že si ľudia, čo odpad na takéto skládky vyhadzujú a pália kontrolujú, či náhodou nieje nebezpečný a toxický.
V Dubnici nad Váhom sa ročne nazbiera cca 10 000 ton odpadu, čo vychádza približne na 300-400kg na občana. Toto mesto získalo v posledných 2-3 rokoch viacero ocenení za najväčšiu vyseparovateľnosť. Ich prioritami, ktoré sa snažia šíriť ďalej do sveta sú: v prvom rade predchádzať vzniku odpadu. Ľudia by sa mali snažiť nevyhadzovať veci, ktoré sa ešte dajú opraviť alebo inak použiť, pretože aj odpad na zaevidovaných skládkach je stále odpad, hoci je to menšie zlo než nelegálne skládky. A i keď tu ide o trvalé „zneškodnenie“, ničíme si tým ešte použiteľné suroviny a stále viac zaťažujeme Zem, ktorá len ťažko a veľmi dlho odstraňuje tieto odpady. Na Slovensku máme 140 skládok a 2 veľké spaľovne- v Bratislave a Košiciach. Blízko Dubnice sa nachádza skládka Luštek, kde je uložených momentálne 1 mil. ton odpadu a v zime sa dá použiť ako veľký kopec na sánkovanie.
Recyklácia prináša so sebou viacero výhod. Jednou z nich je šetrenie energie. Zoberme si napríklad plechovku coca coly. Jej výroba je energeticky veľmi náročná. No s technológiami, ktoré máme, môžeme recykláciou ušetriť 95% energie, ktorá bola potrebná na jej výrobu. Pri plastoch sú percentá takmer rovnaké. Pri recyklácií 110 ton papiera sa zachráni 1 hektár lesa plný 80-ročných stromov. A recykláciou 4 sklenených fliaš sa ušetrí energia potrebná na 1 deň fungovania chladničky.
So separáciou to nie je také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Odpad sa nedelí len na papier, plasty či sklo, ale ešte ďalej na podrobnejšie kategórie. Napríklad papier sa delí na 2 kategórie: kartóny a lepenky a tie ostatné ako noviny, časopisy a zošity. Plasty sa delia na 16 kategórií, z čoho sa len fľaše od nápojov delia na 7 kategórií. Ďalej sa delia napríklad podľa farieb: číre- tie sú pre recykláciu najlepšie a nepriehľadné- u tých je recyklácia najhoršia. Fólie sa delia na polyetylénové polypropylénové. Sklo je viacmenej 100% recyklovateľné stále, no u iných materiálov je treba dopĺňať prvotné suroviny, napríklad pri papieri.
Elektrospotrebiče sa taktiež rozdeľujú do viacero kategórií: veľké elektrospotrebiče, drobné elektrospotrebiče a tiež nebezpečné elektrospotrebiče. Málo ľudí vie, že napríklad taká žiarivka je zaradená medzi nebezpečné elektrospotrebiče pre ortuťový plyn, ktorý sa pri rozbití uvoľní a dokáže zamoriť až 30 000 litrov vody. Jediná žiarivka!
Po tomto zážitku som sa bola informovať o fungovaní separácie v neďalekej obci Častkovce. Od Mgr. Silvie Bublavej, manželky starostu, som sa dozvedela toto: „V obci Častkovce je zavedený separovaný zber druhotných surovín od roku 2006. Samostatne sa zberá plast, železný šrot, batérie, akumulátory a komunálny odpad. Biologický odpad obec kompostuje. Komunálny odpad sa v obci zberá raz za dva týždne, plasty raz za mesiac a železný šrot, batérie a akumulátory raz za pol roka. Zberný dvor je v objekte čističky odpadových vôd. Obec triedením odpadu prispieva k zdravšiemu a čistejšiemu prostrediu pre nás aj budúce generácie.“
Podľa toho, čo som sa dozvedela, riešenia existujú, len treba chcieť. Dúfam, že riešenie separácie odpadu v Dubnici nad Váhom a Častkovciach poslúži ako príklad pre ďalšie obce a mestá, kde nič také doteraz nefunguje.
text: Lenka Kratochvílová, 17 r
fotografie: Natália Radošinská
Gymnázium M.R. Štefánika
Nové Mesto nad Váhom
Popisky k fotografiám:
Druhá šanca pre odpad
Ručné dotriedenie papiera
Riešenie separácie na sídlisku
