Iba kúsok za dedinou Štvrtok, v ktorej bývam sa nachádza vrch Hájnica. Pod týmto vrchom je veľké ložisko pitnej vody, ktoré sa využíva na zásobovanie okolitých dedín a sídliska Juh v Trenčíne.Hájnica sa môže pýšiť malebnou scenériou, ktorej krásu dopĺňajú porozhadzované pet fľaše, množstvo oblečenia, pneumatiky, vyklčované brehy (veď doma treba kúriť) a zápach z priľahlého potoka. Ešte pred 10 rokmi by ste tu nenašli jedinú smietku a teraz je celý vrch pokrytý odpadom a najhoršie je na tom jedna časť, ktorá je takmer celá zavezená zväčša recyklovateľným odpadom.
Opýtala som sa starostu našej obce na tento problém. „Snažíme sa to riešiť pokutovaním,“ reagoval. O niekoľko mesiacov neskôr bol tento odpad prikrytý zeminou. Pre náhodného okoloidúceho super, ten si nevšimne nič, ale ľuďom, ktorí tadiaľ chodia takmer stále je to žalostné riešenie, pretože stačí odkryť malú vrstvu zeminy a zasa môžete vidieť odpad. Ani pokuty a zavezenie odpadu hlinou nič nerieši. Už o niekoľko týždňov sa tu začali hromadiť nové smeti. Alebo si len zvieratá zariaďujú dom? Žeby ich už prestalo baviť spávať v tráve a namiesto toho si kúpili gauč? A dokonca majú aj toalety v útulnom kríčku.
V okolí potoka to tiež nevyzerá najlepšie. Všade samý neporiadok. Takmer všetky stromy na brehoch sú vyklčované a zmizla aj tráva. Pri vyvierajúcich pramienkoch, ktoré sa nachádzajú pozdĺž celého potoka sa povaľujú rôzne odpadky ako topánky, pneumatiky, fľaše občas u nájdete aj zdochlinu. Ľudí odrádza od prechádzok znečistený potok a všadeprítomný zápach. Ako nám potvrdila jedna z obyvateliek Štvrtka: „Najhoršie je to v letných mesiacoch, kedy zápach znepríjemňuje prechádzky.“
Jediná pomoc pre prírodu v našom okolí prichádza spolu s jarou, kedy sa obyvateľmi Štvrtka organizuje tzv. jarné upratovanie, do ktorého je zahrnuté aj čistenie Haluzickej kotliny, cez ktorú potok tečie. Ja sama nosím so sebou batoh, do ktorého odpad zbieram a roztriedim ho do košov, ktoré sa nachádzajú neďaleko lesa.
„Často si lámem hlavu nad tým, či je ľahšie vyhodiť odpad k potoku, než do kontajnera oproti,“ vyjadrila sa k problému i moja mama, ktorá tu žije celý svoj život. Jedným z riešení by mohlo byť vytvorenie hliadok, ktoré by dávali vystriehli, kto im znečisťuje okolie.
Každému je nepríjemné, keď sa mu prisaje kliešť a rýchlo sa ho chce zbaviť. Pozor na to! Aj my, ľudia, sme veľké kliešte, ktoré má Zem prisaté na sebe. Mali by sme byť opatrnejší a neznečisťovať to, vďaka čomu sme tu, aby sa nás aj ona nechcela zbaviť.
Autor: Daniela Bušová, Slovakia, GMRŠ, Nové Mesto nad Váhom
Publikované na www.litterless.webnode.sk a v mesiaci apríl bude publikované v školskom časopise.