Problém s odpadkami je všetkým dobre známy. V 21. storočí je ľudstvo už natoľko vyspelé, že vyvinulo aj mnoho kontajnerov, aby ľudia mohli triediť a aby sa z našej zelenej planéty postupom času nestala planéta odpadkov. Ako je však možné, že odpadky stále nachádzame len tak pohodené po zemi?
Ľudstvo ročne vyprodukuje viac ako 100 miliárd ton odpadu. Smutné je, že až 10% odpadkov skončí voľne pohodených na ulici, v lese, pri rieke... Slovensko sa radí medzi krajiny s najnižším množstvom vytriedeného odpadu v Európe. Slovák vytriedi len osem percent odpadu ročne.
A ako znížiť znečistenie prostredia? Jedna zo správnych odpovedí je triedenie odpadu a následná recyklácia. Opätovné využitie odpadu šetrí prírodné zdroje, znižuje znečistenie životného prostredia, v ktorom žijeme. A tak sa vracia vyhodený odpad späť na začiatok kolobehu – do domácnosti. Ale na to, aby sme mohli recyklovať, nesmieme hádzať odpad na zem, ale musíme ho vkladať do vopred na to určených kontajnerov. Väčšina ľudí vie, ktorý odpad patrí do ktorého kontajnera. V dnešnej dobe už aj malé dieťa vie, že do žltého kontajnera sa hádžu plasty, do modrého patrí papier, na kovy a kompozity je určený červený kontajner a v neposlednom rade tu je čierny, do ktorého patrí komunálny odpad a zelený, v ktorom sa nachádza sklo. Tak prečo sa nachádza nevytriedený odpad mimo kontajnerov? Ľudí k ich činu donútila z väčšej časti len lenivosť prejsť o 20 metrov ďalej ku kontajneru.
„Podľa mňa to ide všetko z rodiny. Keď bolo dieťa vychovávané v tom, že je normálne odpadky len tak pohodiť na zem, robí to aj ono úplne bez problémov. Preto by som dala dôraz na výchovu. Dieťa nebude hádzať odpadky voľne po zemi, pokiaľ to nevidí robiť svojich rodičov alebo starších súrodencov,“ hovorí jedna z obyvateliek Dubnice, Jana Šulajová. „Vždy vo vrecku bundy nosím igelitové vrecko, do ktorého si dávam počas dňa všetky odpadky a keď prídem domov, odpadky roztriedim do kontajnerov na to určených. Učím tomu aj moje deti. Nechcem, aby o pár rokov bolo viac odpadkov ako zelene,“ dodala na záver Jana Šulajová.
Návrh na riešenie problému s množstvom odpadkov prišiel pri ankete mnohokrát. „Keďže v poslednej dobe máme na Slovensku veľa odpadu a aj veľa nezamestnaných ľudí, navrhovala by som prácu v podobe upratovania verejných priestorov práve pre nezamestnaných. Mali by sme tak čistejšie ulice a znížilo by sa tak percento nezamestnanosti,“ tvrdí Eva Petreková. „Treba informovať ľudí o tom, aké je to ťažké zbierať odpad po nich, keď niečo vyhodia len tak na trávnik,“ navrhuje študent, Branislav Krcheň. Veľa obyvateľov Slovenska podľa rôznych prieskumov tvrdí, že odpad separuje. Potom prečo Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami v separácii a čistoty miest stále zaostáva? Nad touto otázkou by sa mal každý sám zamyslieť a uvedomiť si, či naozaj chceme v tomto životnom štýle pokračovať.
