Mladí reportéri pre životné prostredie

Téma znečisťovania je v dnešnej dobe často diskutovanou témou u ľudí všetkých generácií, počúvame o nej v rádiu, televízii, deti sa učia v škole, prečítame si veľa názorov na internete.

Znečisťujeme ovzdušie, rieky, jazerá, ale aj samotnú súš. No napriek vysokému nárastu úmrtnosti živočíchov si veľa ľudí neuvedomuje, že tu nie sú sami. Sú tu aj zvieratá. A tie tu boli oveľa skôr než my, ľudia. Predstavme si, že sme napríklad také ryby. Šťastne si plávame vo vode a z ničoho nič sa jedna z nás zasekne do plastovej fľaše, alebo prehltnete plastový vrchnák pod dojmom, že je to potrava, ktorú nám nejaký dobrý človek hodil. Alebo si predstavte, že ste veverička, ktorá sa teší, že sa zahryzne do orecha, ale namiesto toho sa zasekne do odhodenej igelitovej tašky, ktorá visí na strome. Nič príjemné.

 Keďže je dobré  konzultovať takéto veci s odborníkmi alebo ľuďmi, ktorí môžu ovplyvniť veľa vecí, rozhodol som sa v tejto neľahkej situácii, kedy nám okrem iného znepríjemňuje život aj koronavírus, zájsť za pánom primátorom mesta Dubnice nad Váhom Petrom Wolfom. Bolo ťažké ho zastihnúť, pretože v posledných dňoch má veľa práce. Ale napriek tomu si na mňa našiel čas a povedal aký má názor na znečisťovanie prírody. Pán primátor v tom má jasno: „Znečisťovanie prostredia, v ktorom žijeme, je naozaj častá téma. Najmä v tých väčších mestách, kde sú aj továrne, fabriky a iné priemyselné činitele, ktoré zasahujú do prírody a znečisťujú ju. Keďže tieto priemyselné podniky sú pre nás a našu ekonomiku dôležité, je ťažké obmedziť palivá, plyny a iné nebezpečné látky, ktoré firmy vypúšťajú na nulu. A preto by sme sa mali aspoň my, ľudia, snažiť chrániť prírodu. Ak máme nejaký odpad, nehádžme ho na zem, ale do koša. Nám ľuďom by tiež nebolo príjemné, keby nám zvieratá hádzali odpadky do našej záhrady. Veľmi ťažko sa mi pozerá na to, ako ľudia znečisťujú prostredie. Už len z toho dôvodu, že som primátorom mesta, ktoré má problémy so znečisťovaním rovnako ako aj iné mestá.“

Na otázku ako zabrániť znečisťovaniu prostredia odpovedal takto: „ Ľudia by mali pochopiť, že na zemi nie sme sami. Sú tu aj iné živočíchy. A nielen preto by sme sa mali starať o naše životné prostredie. Veľa ľudí nadáva, že samosprávy nič nerobia, neskrášľujú mestá a nesnažia sa niečo v tomto smere robiť. Lenže načo sú nám parky plné kvetov, námestie s fontánou a iné oku lahodiace veci, ktoré nám skrášlia mesto, keď na každom kroku nájdete  odpad, ktorý hodil na zem nejaký nezodpovedný človek. Zem je len jedna, a preto by sme si ju mali chrániť. V tomto roku sme sa rozhodli kúpiť pre mesto 40 kusov recyklačných košov a 20 košov s vreckami na psie výkaly. Odpad našťastie zo zeme ubúda, ale stále nie je v meste úplne čisto.“

Pán primátor má pravdu. Mali by sme si viac vážiť našu Zem. Vďaka nej máme kde žiť, spoznávať nových ľudí, obdivovať rôzne druhy zvierat. Ponúka nám aj mnoho ďalších vecí. Ale my ich považujeme za samozrejmosť. Niektorí nezodpovední dospelí ľudia si povedia: „ Však čo. Veď aj tak tu už dlho nebudem...“ , ale to neznamená, že môžeme  Zem zničiť. Na svete sú ďalšie a mladšie generácie, ktoré tu budú ešte dlho žiť a nie je im jedno ako to bude. 

A ešte pár rád na záver. Keď doješ čokoládovú tyčinku, obal nehoď na zem, ale do koša. Veď na to  koše sú. Keď pôjdeš na nejakú akciu, zober si svoj vlastný pohár. Organizátori aspoň minú menej plastových pohárov. A keď už bola reč o zvieratách, nerušme ich  v prírodnom prostredí, ktoré obývajú. Ak uvidíš  ak niekto hádže odpad na zem, zastav ho a dohovor mu. Ak sa len tak prechádzaš po lese a uvidíš na zemi  odpadky, zodvihni ich a zahoď do najbližšieho koša, zober si do prírody vrecúško na odpad a prines ho čo najbližšie k miestu, z ktorého sa pravidelne berú smeti.

Ak sa týmito pravidlami bude riadiť každý na tejto Zemi, nemusíme sa báť že to s našou planétou dopadne zle, ako to vedci už dlhšie predpovedajú. Veď bez odpadkov je svet krajší. Tak ak si rád a hrdý, že môžeš byť súčasťou našej Zeme, chráň si ju!